Úvod
Summit NATO, ktorý sa uskutoční 7. až 8. júla 2026 v tureckej Ankare, môže patriť medzi najvýznamnejšie stretnutia Aliancie od konca studenej vojny. Len niekoľko týždňov pred jeho začiatkom totiž prišla informácia, ktorá vyvolala šok medzi spojencami aj vojenskými analytikmi. Spojené štáty podľa viacerých zdrojov začali okamžite rušiť časť svojich kľúčových vojenských záväzkov voči NATO v oblasti námorných a leteckých síl.
Rozhodnutie prichádza v čase, keď sa Aliancia snaží reagovať na rastúce bezpečnostné hrozby, pokračujúcu vojnu na Ukrajine, napätie v Indo-Pacifiku, nestabilitu na Blízkom východe a rastúce vojenské ambície Číny. Podľa informácií z prostredia NATO ide o začiatok rozsiahlejšieho procesu, ktorého cieľom je prinútiť európskych spojencov prevziať väčšiu časť zodpovednosti za vlastnú obranu.
USA rušia kľúčové záväzky voči NATO
Dlhé mesiace sa objavovali špekulácie, že Washington môže postupne obmedziť svoju vojenskú prítomnosť v Európe. Podľa informácií zverejnených denníkom Frankfurter Allgemeine Zeitung sa tieto obavy začínajú napĺňať. Spojené štáty majú z tzv. modelu síl NATO vyradiť časť svojich strategických kapacít, ktoré boli doteraz pripravené na okamžité nasadenie v prípade krízy.
Podľa informácií ide najmä o:
• jednu z dvoch úderných skupín lietadlových lodí,
• polovicu formácií krížnikov a torpédoborcov,
• 11 z 26 námorných hliadkových lietadiel,
• všetky ponorky schopné odpaľovať strely Tomahawk,
• jednu z dvoch skupín strategických bombardérov dlhého doletu,
• 54 zo 153 stíhacích lietadiel,
• 16 zo 79 tankovacích lietadiel,
• všetky bezpilotné lietadlá dlhého doletu,
• takmer polovicu ozbrojených dronov Reaper.
Podľa zdrojov NATO boli spojenci o týchto zmenách informovaní krátko pred konferenciou o prideľovaní síl vo vrchnom veliteľstve SHAPE.
Prečo Washington mení stratégiu?
Oficiálnym dôvodom je snaha motivovať európskych spojencov k vyšším investíciám do obrany. Viacerí predstavitelia NATO priznávajú, že európske krajiny sa desaťročia spoliehali na americké vojenské kapacity. Zástupca NATO pre Frankfurter Allgemeine Zeitung uviedol, že členské štáty sa v minulosti príliš spoliehali na ozbrojené sily Spojených štátov. Podľa neho by sa rozdelenie zodpovednosti mohlo postupne meniť, ak budú Európa a Kanada viac investovať do obrany. Tento krok zároveň zapadá do širšej stratégie Washingtonu. USA totiž čoraz viac presúvajú svoju pozornosť do Indo-Pacifiku, kde rastie konkurencia s Čínou. Americké vojenské plánovanie už niekoľko rokov upozorňuje, že budúce konflikty môžu vzniknúť práve v oblasti Taiwanu alebo Juhočínskeho mora.
Európa pod tlakom
Rozhodnutie Spojených štátov vytvára na európske krajiny obrovský tlak. Mnohé armády síce po roku 2022 výrazne zvýšili obranné rozpočty, no stále zápasia s nedostatkom techniky, munície, protivzdušnej obrany a personálu. Experti upozorňujú, že NATO dlhodobo eviduje rozdiel medzi deklarovanými a reálne dostupnými vojenskými kapacitami. Viaceré krajiny síce disponujú určitými jednotkami na papieri, avšak ich pripravenosť na okamžité nasadenie je výrazne nižšia. Práve summit v Ankare bude miestom, kde sa bude diskutovať o tom, ako tieto medzery odstrániť.
Tomahawky v Európe?
Zaujímavou témou zostáva aj rozmiestnenie amerických striel Tomahawk v Európe. Po konferencii NATO sa ukázalo, že Spojené štáty zatiaľ neplánujú rozmiestniť tieto rakety v Európe. Nemecká vláda už v máji potvrdila, že pôvodne plánovaná dohoda o ich rozmiestnení na nemeckom území zlyhala. Objavili sa špekulácie, že by mohli byť umiestnené v Poľsku alebo v iných krajinách východného krídla NATO, no Washington zatiaľ žiadne takéto plány nepotvrdil.
Mark Rutte: USA NATO neopúšťajú
Generálny tajomník NATO Mark Rutte sa snažil zmierniť obavy spojencov. Počas tlačovej konferencie v Bruseli zdôraznil, že Spojené štáty nevystupujú zo Severoatlantickej aliancie a zostávajú plne oddané kolektívnej obrane. Podľa jeho slov ide predovšetkým o úpravu príspevku USA do modelu síl NATO, nie o odchod z Aliancie. Rutte však zároveň nepriamo priznal, že európski spojenci budú musieť prevziať väčšiu časť obranného bremena.
Hlavná téma summitu: obranné výdavky
Jednou z najdôležitejších tém summitu v Ankare budú obranné výdavky. Už dnes viaceré členské štáty diskutujú o zvýšení obranných rozpočtov nad úroveň 2 % HDP. Čoraz častejšie sa objavuje hranica 3 % až 5 % HDP, ktorú podporujú najmä Spojené štáty a krajiny východného krídla NATO. Ak bude tlak Washingtonu pokračovať, summit môže priniesť historickú dohodu o novom finančnom rámci obrany Aliancie.
Prognózy summitu NATO 2026
Na základe súčasného vývoja možno očakávať niekoľko zásadných výsledkov:
1. Zvýšenie obranných výdavkov.
Je veľmi pravdepodobné, že členské štáty prijmú záväzky smerujúce k výraznému rastu vojenských rozpočtov.
2. Posilnenie európskeho piliera NATO.
Európske štáty budú nútené investovať do vlastných kapacít vrátane protivzdušnej obrany, dronov, satelitných systémov a raketových síl.
3. Väčšia autonómia Európy.
Francúzsko, Nemecko, Poľsko a ďalšie krajiny budú presadzovať silnejšiu európsku obrannú identitu.
4. Presun americkej pozornosti do Ázie.
USA budú pokračovať v presune zdrojov smerom k Číne a Indo-Pacifiku.
5. Posilnenie Turecka.
Keďže summit hostí Ankara, Turecko môže výrazne posilniť svoju pozíciu sprostredkovateľa medzi Západom, Blízkym východom a Áziou.
6. Nové investície do zbrojárskeho priemyslu.
Aliancia bude pravdepodobne podporovať spoločnú výrobu munície, rakiet, protivzdušných systémov a moderných technológií.
Historický bod zlomu?
Mnohí analytici označujú rok 2026 za možný začiatok novej éry NATO. Aliancia síce zostáva najsilnejším vojenským zoskupením sveta, no jej vnútorné rozdelenie zodpovednosti sa mení. Ak sa potvrdia súčasné trendy, Európa bude musieť v priebehu nasledujúceho desaťročia investovať stovky miliárd eur do obrany. Zároveň sa ukáže, či dokáže prevziať väčšiu časť bezpečnostného bremena bez dominantnej americkej podpory.
Summit NATO v Ankare tak nebude len ďalším pravidelným stretnutím lídrov. Môže sa stať momentom, ktorý definitívne určí podobu transatlantických vzťahov na nasledujúce desaťročia.
ZDROJE
• Reuters
• Frankfurter Allgemeine Zeitung
• Die Welt
• NATO
• SHAPE (Supreme Headquarters Allied Powers Europe)
• Mark Rutte
• Donald Trump
• Pete Hegseth
• První Zprávy
Vypracovala :
Ing.,Mgr. Kopasová Iveta
Zakladateľka a hlavná analytička
INSTITUTE FOR FUTURE ECONOMICS & STRATEGY (IFES), s.r.o.
www.ifes.sk
info@ifes.sk
tel.: +421 948 223 397