Od výsledkov summitu BRICS v Naí Dillí k čínskemu predsedníctvu v roku 2027
GEOPOLITIKA • GEOEKONOMIKA • MEDZINÁRODNÉ VZŤAHY
Úvod: kultúra ako priestor strategickej diplomacie
Pozvanie pakistanského ministra pre národné dedičstvo a kultúru na Fórum civilizačného dialógu Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS), ktoré má India hostiť v Naí Dillí v novembri 2026, je viac než protokolárna udalosť. Prichádza po období výrazného napätia medzi Indiou a Pakistanom a zároveň v roku, keď India predsedá BRICS. Udalosť preto treba čítať v širšom kontexte: India sa snaží vystupovať ako významný organizátor multilaterálnych formátov, prepájať ekonomickú diplomaciu s kultúrnymi témami a posilňovať vlastné postavenie medzi ázijskými mocnosťami i v rámci globálneho Juhu. Východiskovým materiálom pre tento komentár je dodaný prepis audiovizuálneho príspevku „Indie bude brzy hostit Fórum pro civilizační dialog v rámci Šanghajské organizace pro spolupráci“. Prepis zdôrazňuje pozvanie všetkých desiatich členských štátov ŠOS, účasť Pakistanu a možný význam tohto kroku pre vzťahy medzi Dillí a Islamabadom. Tieto informácie dopĺňame o oficiálne výstupy zo summitu BRICS v Naí Dillí a o aktuálne správy o novembrovom fóre. Je dôležité odlišovať potvrdené fakty od strategických interpretácií: pozvanie na multilaterálne podujatie samo osebe ešte neznamená normalizáciu bilaterálnych vzťahov.
Fórum civilizačného dialógu ŠOS: príležitosť aj diplomatický test
Podľa správ z 27. a 28. októbra 2026 India pozvala všetkých desať členov ŠOS na prvé Fórum civilizačného dialógu, plánované v Naí Dillí na 20. až 22. novembra. Medzi pozvanými je aj pakistanský minister pre národné dedičstvo a kultúru Aurangzeb Khan Khichi. Niektoré správy uvádzajú termín 20. – 21. novembra, preto sa presný harmonogram treba riadiť oficiálnym programom hostiteľa. India tak pokračuje v iniciatíve, ktorú premiér Naréndra Módí navrhol na summite ŠOS v roku 2025 a ktorú následne podporili členské štáty.ŠOS združuje Čínu, Indiu, Rusko, Pakistan, Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Uzbekistan, Bielorusko a Irán. Ide o politicky a civilizačne rôznorodé zoskupenie, ktorého členovia majú rozdielne bezpečnostné priority, historické skúsenosti aj ekonomické záujmy. Fórum venované civilizačnému dialógu môže poskytnúť menej konfliktný priestor na kontakt než rokovania o bezpečnosti či hraniciach. Kultúra, historické dedičstvo a medziľudské väzby však nie sú oddelené od politiky: môžu budovať dôveru, ale zároveň slúžia na prezentáciu národnej identity a legitimity štátu.Najvýznamnejším symbolickým prvkom je pozvanie Pakistanu po ozbrojenom napätí, ktoré nasledovalo po útoku v indickom Kašmíre v apríli 2025 a po indickej operácii Sindoor. Pakistan sa tak môže zúčastniť na podujatí na indickom území v rámci multilaterálnej organizácie, hoci hlboké spory medzi oboma štátmi pretrvávajú. Pozvanie treba preto chápať predovšetkým ako diplomatický kanál, nie ako dôkaz strategického obratu. Samotná účasť pakistanského ministra by bola významným gestom, no trvalejšie zlepšenie vzťahov bude závisieť od bezpečnostnej situácie, komunikácie medzi vládami a ochoty riešiť sporné otázky.Dôležitý je aj širší regionálny kalendár. Pakistan má hostiť summit ŠOS v Islamabade v roku 2027 a avizoval pozvanie lídrov členských krajín vrátane indického premiéra. Ak sa novembrové fórum uskutoční za účasti oboch strán a bez vážnej diplomatickej eskalácie, môže vytvoriť minimálny základ pre pracovné kontakty pred summitom v Pakistane. Ak sa však účasť obmedzí na nižšiu úroveň alebo sa rokovanie zatieni novým incidentom, význam fóra zostane prevažne symbolický.India tým zároveň ukazuje, že svoju úlohu v ŠOS nevníma iba cez bezpečnostnú agendu. Kultúrna diplomacia rozširuje možnosti, ako udržiavať kontakty s krajinami, s ktorými má komplikované vzťahy, a súčasne zdôrazňuje Indiu ako civilizačné centrum s vlastnou globálnou víziou. Pre Dillí je to tiež spôsob, ako vystupovať ako hostiteľ, sprostredkovateľ a tvorca agendy – teda nie iba ako aktér reagujúci na kroky Číny alebo Pakistanu.
Indické predsedníctvo BRICS v roku 2026 a summit v Naí Dillí
Rok 2026 je pre BRICS významný: pripomína dvadsať rokov od vzniku pôvodného formátu a India prevzala predsedníctvo po predchádzajúcich predsedníckych obdobiach v rokoch 2012, 2016 a 2021. Osemnásty summit BRICS sa konal v Naí Dillí 12. – 13. septembra 2026 pod témou „Building for Resilience, Innovation, Cooperation and Sustainability“ – budovanie odolnosti, inovácií, spolupráce a udržateľnosti. India zdôrazňovala praktickú spoluprácu, rozvojové priority a prístup orientovaný na ľudí, označovaný heslom „Humanity First“.Záverečným politickým dokumentom sa stala Deklarácia z Naí Dillí. Lídri potvrdili záväzok posilňovať spoluprácu rozšíreného BRICS v troch pilieroch: politickom a bezpečnostnom, ekonomickom a finančnom a kultúrnom a medziľudskom. Deklarácia zdôraznila potrebu spravodlivejšieho a reprezentatívnejšieho medzinárodného poriadku, reformy multilaterálnych inštitúcií a silnejšieho zastúpenia rozvíjajúcich sa ekonomík a rozvojových krajín v globálnom rozhodovaní. Osobitná pozornosť sa venovala reforme inštitúcií Brettonwoodskeho systému a väčšiemu zastúpeniu týchto krajín v Medzinárodnom menovom fonde a Svetovej banke.Dôležitý je politický odkaz Indie, že globálny Juh sa nemá uspokojiť s úlohou prijímateľa pravidiel, ale má sa podieľať na ich tvorbe. V praxi ide o dlhodobý spor o to, do akej miery odrážajú povojnové inštitúcie súčasné rozloženie ekonomickej váhy a demografickej sily. BRICS ponúka platformu na koordináciu požiadaviek, no jeho členovia nemajú jednotné názory na všetky otázky. Deklarácia je preto politickým rámcom a spoločným menovateľom, nie automatickým záväzkom ku každej konkrétnej reforme.V oblasti hospodárstva deklarácia podporila pokračovanie technických rokovaní o Novej investičnej platforme, pričom zdôraznila postupný, konsenzuálny prístup rešpektujúci suverenitu a rozdielne regulačné systémy. Pokračovať majú aj diskusie o zúčtovacej a depozitnej infraštruktúre a o možnostiach posilnenia poistných a zaisťovacích kapacít v rámci BRICS. Takéto kroky môžu postupne znižovať transakčné náklady a rozširovať finančné možnosti členských štátov, no zatiaľ ich nemožno zamieňať za vznik jednotnej meny BRICS alebo za okamžitú náhradu dolára.Summit sa venoval aj umelej inteligencii, digitálnej verejnej infraštruktúre, kvantovým technológiám, startupom, malým a stredným podnikom, vede a výskumu. V širšom zmysle sa tým BRICS snaží rozšíriť spoluprácu za hranice tradičnej diplomacie a obchodu – do oblastí, ktoré budú určovať budúcu produktivitu a technologickú suverenitu. Deklarácia tiež zdôraznila potravinovú, zdravotnú a energetickú bezpečnosť, udržateľný rozvoj, kontakty medzi obyvateľmi a význam kultúrnych a akademických výmen.V geopolitickej časti lídri vyzvali na zdržanlivosť v konfliktoch a na riešenie sporov prostredníctvom dialógu a diplomacie. Spoločný dokument upozornil aj na riziká jednostranných obchodných opatrení a na potrebu ochrany civilnej plavby a námorných obchodných trás. Dosiahnutie spoločného stanoviska má svoju váhu, pretože BRICS zahŕňa štáty s odlišnými vzťahmi k Spojeným štátom a s rozdielnymi regionálnymi prioritami. Schopnosť prijať deklaráciu preto signalizuje záujem zachovať spoločnú platformu napriek strategickým rozporom.Deklarácia zároveň podporila pokračovanie rozvoja inštitucionálnej spolupráce, vrátane práce na online archívnej databáze BRICS a pravidelného vyhodnocovania memoránd o porozumení. Práve inštitucionálna kontinuita bude rozhodovať o tom, či sa politické vyhlásenia pretavia do konkrétnych projektov. India tak zanecháva Číne agendu, ktorá spája globálne riadenie, finančné mechanizmy, inovácie, udržateľnosť a medziľudské kontakty.
Súvislosť BRICS – ŠOS: prekrývanie bez úplnej totožnosti
BRICS a ŠOS nie sú totožné organizácie a majú odlišné mandáty. BRICS sa profiluje predovšetkým ako platforma koordinácie v otázkach globálnej ekonomiky, rozvojového financovania, reformy medzinárodného riadenia a politického dialógu. ŠOS má výraznejší eurázijský regionálny a bezpečnostný rozmer, pričom jej agenda zahŕňa aj ekonomickú, kultúrnu a medziľudskú spoluprácu. Prekrývanie členstva – najmä Číny, Indie, Ruska a Iránu – však vytvára priestor, v ktorom sa politické signály a priority môžu navzájom ovplyvňovať.Novembrové Fórum civilizačného dialógu možno chápať ako doplnok k širšej indickej stratégii z roku 2026. Na summite BRICS India presadzovala rozvojové a technologické témy, reformu globálnych inštitúcií a posilnenie kultúrnych väzieb. V ŠOS chce otvoriť priestor pre civilizačný dialóg, ktorý môže podporiť kontakt medzi členskými štátmi napriek ich sporom. Neznamená to, že fórum je formálnym pokračovaním summitu BRICS; ide skôr o súbežné diplomatické línie, ktoré Indii umožňujú vystupovať na viacerých platformách.Pre Indiu je dôležité udržiavať strategickú autonómiu. Na jednej strane je súčasťou BRICS a ŠOS, kde spolupracuje s Čínou a Ruskom; na druhej strane má vlastné bezpečnostné obavy voči Číne a Pakistanu a rozvíja vzťahy aj s krajinami mimo týchto zoskupení. Jej predsedníctvo BRICS preto nemožno automaticky interpretovať ako podporu jednotného proti-západného bloku. Skôr ide o snahu rozšíriť manévrovací priestor, diverzifikovať partnerstvá a posilniť vplyv rozvojových krajín na tvorbu pravidiel.
Čo môže indická iniciatíva znamenať pre čínske predsedníctvo BRICS v roku 2027?
Deklarácia z Naí Dillí výslovne vyjadrila podporu Číne pri predsedníctve BRICS v roku 2027 a pri organizovaní devätnásteho summitu v Číne. Predpokladom kontinuity je, že Peking prevezme agendu, ktorú India posunula v roku 2026, a zároveň ju bude interpretovať cez vlastné priority. Najpravdepodobnejším scenárom nie je radikálna zmena smerovania, ale snaha premeniť všeobecné záväzky na konkrétnejšie programy a zároveň zdôrazniť úlohu Číny ako významného hospodárskeho, technologického a diplomatického aktéra.Prvou oblasťou bude globálne riadenie a multipolarita. Čína môže nadviazať na požiadavku reformy medzinárodných finančných inštitúcií a väčšieho zastúpenia globálneho Juhu, pričom bude presadzovať silnejšiu úlohu BRICS v diskusii o pravidlách svetovej ekonomiky. Druhou oblasťou môže byť finančná a obchodná infraštruktúra: rozvoj platobných a zúčtovacích možností, financovania obchodu a projektov v národných menách tam, kde je to ekonomicky a právne uskutočniteľné. Takýto vývoj môže podporiť diverzifikáciu, ale jeho tempo bude závisieť od dôvery, kompatibility systémov, regulácie a ochoty jednotlivých štátov postupovať spoločne.Treťou oblasťou budú technológie a priemyselná spolupráca. Agenda umelej inteligencie, digitálnej verejnej infraštruktúry, kvantových technológií a podpory inovatívnych podnikov vytvára priestor na projekty, normy a výmenu expertízy. Čína môže presadzovať praktické iniciatívy, no ostatní členovia budú zároveň chcieť chrániť vlastné technologické kapacity a dáta. Úspech preto bude závisieť od vyváženia spoločných projektov s národnou suverenitou a od toho, či sa podarí zapojiť aj menšie a stredne veľké ekonomiky, nielen najväčších členov.Štvrtou oblasťou je rozšírenie BRICS. Väčší počet členov zvyšuje geografický dosah, trhový potenciál a politickú váhu skupiny, zároveň však komplikuje dosahovanie konsenzu. Čínske predsedníctvo bude musieť vyvažovať ambíciu prehlbovať spoluprácu s potrebou rešpektovať rôzne zahraničnopolitické orientácie členov. Ak sa bude klásť dôraz na konkrétne, dobrovoľné a postupné projekty, môže sa posilniť dôveryhodnosť BRICS. Ak prevládnu rozsiahle deklarácie bez implementácie, narastie rozdiel medzi geopolitickou rétorikou a praktickými výsledkami.Novembrové fórum ŠOS môže byť relevantné najmä ako paralelný signál, že kultúrna diplomacia a civilizačný dialóg zostávajú súčasťou širšej eurázijskej spolupráce. Čína bude mať záujem na stabilite regionálnych vzťahov a na tom, aby napätie medzi členmi neblokovalo spoločné iniciatívy. Nemožno však predpokladať, že fórum automaticky vyrieši indicko-pakistanské rozpory alebo že sa agenda ŠOS priamo prenesie do BRICS. Väčší význam môže mať nepriamy efekt: pravidelnejšie kontakty, viac možností na rokovanie a politický priestor pre zmiernenie napätia.Vízia pre rok 2027 teda stojí na troch možných trajektóriách. Optimistická trajektória prinesie nadviazanie na indické predsedníctvo, merateľné finančné a technologické projekty a pokračujúce rozširovanie partnerstiev. Stredný scenár znamená postupný pokrok v niektorých oblastiach, no bez zásadnej prestavby globálneho systému. Rizikový scenár by priniesol prehlbovanie sporov medzi členmi, vonkajšie obchodné tlaky a neschopnosť premeniť spoločné vyhlásenia na koordinované kroky. Najpravdepodobnejšia je kombinácia: BRICS bude ďalej posilňovať svoju politickú váhu, ale praktická integrácia zostane nerovnomerná a založená na konsenze.
Záver: od symboliky ku konkrétnym výsledkom
India v roku 2026 využila predsedníctvo BRICS na podporu reformy globálneho riadenia, inovácií, udržateľnosti a rozvojových priorít. Fórum civilizačného dialógu ŠOS v novembri rozširuje tento obraz o kultúrnu diplomaciu a vytvára príležitosť pre kontakt s Pakistanom po období napätia. Obe iniciatívy ukazujú, že v súčasnej geopolitike sa ekonomické, bezpečnostné a kultúrne nástroje čoraz častejšie používajú súbežne.Skutočným meradlom úspechu však nebude samotné konanie summitov či prijatie deklarácií. Rozhodujúce bude, či vzniknú konkrétne projekty, či sa posilní obchodná a finančná spolupráca, či sa zlepšia možnosti rozvojových krajín ovplyvňovať globálne rozhodovanie a či sa podarí udržať otvorené komunikačné kanály aj medzi rivalmi. Čínske predsedníctvo v roku 2027 bude mať príležitosť nadviazať na indické výsledky a posunúť ich od politických záväzkov k realizácii. BRICS tým môže upevniť svoju pozíciu ako významnej platformy multipolárneho sveta – nie nevyhnutne ako jednotný blok, ale ako fórum, v ktorom sa koordinujú záujmy štátov usilujúcich sa o väčší podiel na tvorbe medzinárodných pravidiel.
Zdroje
1. Government of India, Prime Minister’s Office. “BRICS New Delhi Declaration: Building for Resilience, Innovation, Cooperation and Sustainability” (12 September 2026). https://www.pmindia.gov.in/en/news_updates/brics-new-delhi-declaration-building-for-resilience-innovation-cooperation-and-sustainability-september-12-2026/
2. Press Information Bureau, Government of India. “Prime Minister chaired the BRICS session on Inclusive Global Governance and Strengthening Multilateralism” (13 September 2026). https://www.pib.gov.in/PressReleasePage.aspx?PRID=2309642&lang=1®=3
3. MYBharat, Government of India. “BRICS New Delhi 2026” – informácie o predsedníctve a tematických prioritách. https://mybharat.gov.in/pages/brics_new_delhi_2026
4. Hindustan Times. “18 months after Operation Sindoor, India invites Pakistan for SCO event in Delhi” (28 October 2026). https://www.hindustantimes.com/india-news/india-invites-pakistan-sco-event-delhi-18-months-operation-sindoor-s-jaishankar-mea-aurangzeb-khan-101793146532803-amp.html
5. The Indian Express. “In a first since Operation Sindoor, India invites Pakistan to SCO meet in Delhi” (27 October 2026). https://indianexpress.com/article/india/india-invites-pakistan-culture-minister-aurangzeb-khan-khichi-sco-civilisational-dialogue-forum-new-delhi-10939359/lite/
6. Xinhua / State Council of the People’s Republic of China. “BRICS leaders adopt joint declaration at summit in New Delhi” (13 September 2026). https://english.www.gov.cn/news/202609/13/content_WS6aa6054dc6d00ca5f9a0d2ab.html
7. Podkladový materiál používateľky: „Indie bude brzy hostit Fórum pro civilizační dialog v rámci Šanghajské organizace pro spolupráci“ – dodaný prepis audiovizuálneho príspevku, 4 strany.
Spracovala: Ing., Mgr. Iveta Kopasová
Zakladateľka IFES
Dátum spracovania: 28. októbra 2026