Spor o podobu svetového poriadku

Svetová politika vstupuje do obdobia, v ktorom sa čoraz zreteľnejšie stretávajú dva procesy: snaha Spojených štátov a ich spojencov zachovať existujúce strategické postavenie a rastúca schopnosť ďalších mocností vytvárať alternatívne hospodárske, technologické a bezpečnostné väzby. Nejde iba o súperenie o územie alebo vojenskú prevahu.Jedným z najdôležitejších trendov je prehlbovanie spolupráce Ruska a Číny. Tá sa neobmedzuje na obchod s energiami alebo diplomatickú koordináciu, ale rozširuje sa do oblastí, ktoré budú formovať dlhodobú mocenskú rovnováhu – od satelitnej navigácie a výskumu Mesiaca až po prípravu spoločných projektov zameraných na Mars.

Súťaž veľmocí: od vojenskej sily k systémovej odolnosti

Vojenská sila zostáva dôležitým nástrojom medzinárodnej politiky, sama osebe však čoraz menej zaručuje rýchle strategické víťazstvo. Moderné konflikty vyžadujú rozsiahle zásoby munície, protivzdušnú obranu, satelitné dáta, drony, kybernetické kapacity, logistiku a schopnosť obnovovať zničenú techniku.Rovnako dôležité sú sankcie a finančné nástroje. Sankcie môžu obmedziť prístup k technológiám, kapitálu či vybraným trhom, ich účinok však závisí od medzinárodnej koordinácie, od možnosti obísť obmedzenia a od toho, či cieľová krajina dokáže nájsť alternatívnych dodávateľov.V tejto súťaži je zásadná aj otázka strategickej autonómie. Pre Washington znamená udržať dôveryhodnosť bezpečnostných záruk a centrálnu úlohu v globálnych finančných a technologických sieťach. Pre Moskvu je prioritou znížiť vojenský a politický tlak Západu a zachovať vplyv v bezprostrednom susedstve.

Európa a riziko nekontrolovanej eskalácie

Európa sa v dôsledku vojny na Ukrajine ocitla v zložitej pozícii. Podporuje ukrajinskú obranu, posilňuje vlastné vojenské kapacity a zároveň sa snaží zabrániť tomu, aby sa konflikt rozšíril na územie členských štátov NATO. Tieto ciele sa nevylučujú, ale vyžadujú presné riadenie rizík, jasnú komunikáciu a realistické hodnotenie možností všetkých strán.Najnebezpečnejším scenárom je postupná eskalácia, pri ktorej každá strana považuje vlastný krok za obranný, no druhá ho interpretuje ako prípravu na širší útok. Takéto bezpečnostné dilemy sa môžu zmeniť na samonapĺňajúce sa proroctvo: štáty zvyšujú pripravenosť, druhá strana reaguje ďalším posilnením a priestor na politický kompromis sa zužuje.Európske štáty by mali zároveň otvorene diskutovať o konečných politických cieľoch podpory Ukrajiny, o jej dlhodobej bezpečnosti, o podmienkach prípadného rokovania a o rozdelení nákladov. Takáto diskusia nemusí znamenať oslabenie Ukrajiny ani automatické prijatie ruských požiadaviek.Európska bezpečnosť preto potrebuje súbežne tri piliere: vierohodnú obranu, koordináciu so spojencami a diplomaciu zameranú na znižovanie rizika. Samotné zvyšovanie vojenských výdavkov nie je stratégiou, ak nie je sprevádzané jasným cieľom, priemyselnou kapacitou a plánom, ako zabrániť nekontrolovanej eskalácii.

Finančná a priemyselná základňa Západu

Dlhodobá geopolitická súťaž sa odohráva aj na poli verejných financií a priemyselnej výroby. Vysoké zadlženie, rastúce náklady na obsluhu dlhu, starnutie obyvateľstva a náklady na modernizáciu infraštruktúry znižujú rozpočtový priestor mnohých vyspelých ekonomík.Globalizácia v predchádzajúcich desaťročiach priniesla spotrebiteľom nižšie ceny a firmám širšie trhy, no v niektorých odvetviach zároveň presunula významnú časť výroby do zahraničia. Pandémia, narušenie dodávateľských reťazcov a geopolitické napätie ukázali, že efektívnosť založená výlučne na nízkych nákladoch môže byť zraniteľná.Západné ekonomiky majú stále významné výhody v oblasti kapitálových trhov, výskumu, univerzít a technologických spoločností. Súčasne však čelia konkurencii štátov, ktoré dokážu koordinovať priemyselnú politiku, podporovať strategické odvetvia a využívať veľké domáce trhy.

Rusko a Čína: vesmír ako dlhodobá investícia do moci

Oznámená príprava rusko-čínskej spolupráce na výskume Marsu je významná predovšetkým ako súčasť širšieho technologického partnerstva. Podľa vyjadrenia šéfa Roskosmosu Dmitrija Bakanova z 21. októbra 2026 sa krajiny venujú príprave prístrojov a vybavenia pre spoločnú marťanskú misiu.Vesmírne projekty majú dlhodobý strategický význam. Rozvíjajú materiálový výskum, robotiku, autonómne systémy, komunikáciu na veľké vzdialenosti, navigáciu a energetické technológie. Časť týchto kapacít má civilné využitie, iné technológie môžu mať aj bezpečnostné alebo vojenské uplatnenie.Pre Rusko môže partnerstvo s Čínou pomáhať zachovať významnú úlohu v kozmickom výskume v čase, keď jeho prístup k niektorým západným technológiám a dodávateľom obmedzujú sankcie. Čína zasa získava skúsenosti a kapacity partnera s dlhoročnou tradíciou v kozmickom priemysle.Pre Európu a ďalšie krajiny je tento vývoj upozornením, že technologická konkurencieschopnosť sa buduje v horizonte desaťročí. Ak sa vesmírna spolupráca obmedzí na symbolické vyhlásenia, jej účinok bude malý. Ak však vzniknú spoločné navigačné, komunikačné a výskumné systémy, môže to postupne zvyšovať technologickú samostatnosť zúčastnených krajín a rozširovať ich vplyv pri tvorbe medzinárodných pravidiel pre vesmír.

Južná Kórea a tlak na strategické rozhodovanie

Bezpečnostná situácia na Kórejskom polostrove ukazuje, aké náročné je pre spojencov Spojených štátov vyvažovať vlastné záujmy a záväzky v širšom súperení veľmocí. Južná Kórea čelí bezprostrednej hrozbe zo Severnej Kórey, zároveň je významnou priemyselnou a technologickou ekonomikou s hlbokými väzbami na Čínu, Spojené štáty a globálne trhy.

Tvrdenie, že Washington chce z Južnej Kórey vytvoriť „ďalšiu Ukrajinu“, je politická interpretácia, nie samo osebe preukázaný fakt. Má však zmysel skúmať obavy, ktoré sa za podobným výrokom skrývajú: či sa spojenecké záväzky môžu rozšíriť nad rámec bezprostrednej obrany, či by prípadná kríza vtiahla Soul do konfliktu medzi veľmocami a či má krajina dostatočný priestor na vlastné rozhodovanie.V Južnej Kórei sa bezpečnostná politika stretáva s otázkami národnej suverenity, hospodárskej stability a historickej skúsenosti. Verejná diskusia o rozsahu spojenectva s USA je legitímna, rovnako ako diskusia o tom, aké záväzky by krajina mala prijať v prípadnej regionálnej kríze.Z pohľadu širšej Ázie bude dôležité, či sa podarí zachovať odstrašenie bez toho, aby sa každé bezpečnostné opatrenie menilo na krok smerom k širšej konfrontácii. Stabilita si vyžaduje vojenskú pripravenosť, ale aj diplomatické kanály, krízové mechanizmy a jasné rozlíšenie medzi obranou vlastného územia a účasťou na konfliktoch mimo bezprostredného regiónu.

Konflikt na Ukrajine: naratívy, opotrebovanie a cesta k rokovaniam

Vojna na Ukrajine je zároveň vojenským konfliktom a zápasom o interpretáciu udalostí. Jedna strana zdôrazňuje obranu ukrajinskej suverenity a dôsledky ruskej invázie; druhá vykresľuje konflikt ako širší stret Ruska so Západom a NATO. Skutočnosť, že Ukrajina dostáva rozsiahlu vojenskú a finančnú podporu od západných štátov, je doložiteľná.V opotrebovacej vojne sa výsledok neurčuje iba podľa toho, kto rýchlejšie získa územie. Rozhodujú straty na ľuďoch a technike, schopnosť dopĺňať jednotky, výrobná kapacita, logistika, morálka, zahraničná pomoc a politická vôľa pokračovať. Vyhlásenia účastníkov bojov alebo komentátorov o pomere strát treba overovať nezávislými zdrojmi, pretože vojnové strany majú motiváciu prezentovať vlastné výsledky priaznivo a zveličovať straty protivníka.Pre Európu je zásadná otázka, ako skombinovať podporu ukrajinskej bezpečnosti s dlhodobou udržateľnosťou vlastných obranných kapacít a verejných financií. Európska únia schválila na roky 2026 – 2027 úverový rámec 90 miliárd eur, z ktorého sa 30 miliárd má použiť na rozpočtovú podporu a 60 miliárd na obranné potreby a kapacity.Rokovania o ukončení vojny budú zložité, pretože strany majú rozdielne predstavy o území, bezpečnostných zárukách, sankciách, obnove a budúcom postavení Ukrajiny. Diplomatické riešenie si vyžaduje viac než vyhlásenie ochoty rokovať: potrebuje realistické podmienky, mechanizmus overovania dohôd a záruky, ktoré budú účastníci považovať za dôveryhodné.

Výhľad: multipolarita nemusí byť automaticky stabilnejšia, ale môže byť spravodlivejšia

Súčasný vývoj naznačuje, že svet sa posúva k rozptýlenejšiemu rozloženiu moci. Čína rozširuje technologické a hospodárske kapacity, Rusko sa snaží zachovať strategický vplyv a budovať partnerstvá mimo Západu, zatiaľ čo Spojené štáty zostávajú významnou vojenskou, finančnou a technologickou mocnosťou.Multipolarita sama osebe nezaručuje spravodlivejší ani mierovejší svet. Viac centier moci môže rozšíriť možnosti štátov a znížiť závislosť od jediného hegemóna, ale môže tiež zvýšiť počet konkurenčných pravidiel, regionálnych konfliktov a bezpečnostných dilem.Pre Slovensko z toho vyplýva potreba realistickej zahraničnej a hospodárskej stratégie. Malý štát nemôže ovplyvniť všetky globálne procesy, môže však zvyšovať vlastnú odolnosť: diverzifikovať energetické a obchodné väzby, rozvíjať technologické kompetencie, chrániť kritickú infraštruktúru a udržiavať profesionálne diplomatické kanály s rôznymi partnermi.

Stratégia potrebuje fakty aj otvorenú diskusiu

Súčasná geopolitická situácia ukazuje, že moc sa už nedá merať iba vojenskými rozpočtami alebo veľkosťou ekonomiky. Dôležitá je schopnosť premieňať zdroje na dlhodobú technologickú, priemyselnú a diplomatickú kapacitu. Rusko-čínska spolupráca vo vesmíre je príkladom investície, ktorej strategický význam sa bude prejavovať v dlhšom časovom horizonte.Z pohľadu IFES je nevyhnutné vyhnúť sa dvom extrémom: nekritickému prijímaniu oficiálnych naratívov a rovnako nekritickému preberaniu tvrdení, ktoré všetky udalosti vysvetľujú jednotným skrytým plánom. Strategická analýza musí porovnávať zdroje, rozlišovať fakty od interpretácií a pracovať s viacerými scenármi.

Zdroje

1. Crooke, Alastair. „A War for World Supremacy“ / „Válka o světovou nadvládu“, text datovaný 28. októbra 2026, pôvodne publikovaný na Forum Geopolitica; následne uvádzaný aj na Strategic Culture Foundation. Názory autora sú v komentári posudzované ako interpretácia, nie ako nesporné fakty.

2. Roskosmos / vyjadrenia generálneho riaditeľa Dmitrija Bakanova o spolupráci Ruska a Číny pri výskume Mesiaca a Marsu, 21. októbra 2026.

3. Interfax. „РФ и КНР обсуждают совместную работу по марсианской миссии — Баканов“, 21. októbra 2026. https://www.interfax-russia.ru/rossiya-i-mir/rf-i-knr-obsuzhdayut-sovmestnuyu-rabotu-po-marsianskoy-missii-bakanov

4. Kommersant. „В «Роскосмосе» рассказали о работе РФ и Китая по исследованию Луны и Марса“, 21. októbra 2026. https://www.kommersant.ru/doc/9044233

5. Rada Európskej únie. „Council finalises €90 billion support loan to Ukraine“, 23. apríla 2026. https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2026/04/23/council-finalises-90-billion-support-loan-to-ukraine/

6. Európska komisia. „Commission presents a financial support package for Ukraine for 2026–2027“, 14. januára 2026. https://enlargement.ec.europa.eu/news/commission-presents-financial-support-package-ukraine-2026-2027-2026-01-14_en

7. Cunningham, Finian. „Korejci se bouří… Odmítají plán amerického impéria udělat z Jižní Koreje další Ukrajinu“, 28. októbra 2026, Strategic Culture Foundation; text a jeho tvrdenia treba čítať ako komentár s výrazne hodnotiacim rámcom.

8. Minnis, Aiden. Rozhovor pre Strategic Culture Foundation o vojne na Ukrajine, reprodukovaný v texte Finiana Cunninghama z 28. októbra 2026. Výpovede účastníka bojov nie sú nezávislým overením údajov o stratách ani priebehu vojny.

Spracovala: Ing., Mgr. Iveta Kopasová
Zakladateľka IFES

Dátum spracovania: 28. októbra 2026

Iveta

IFES Analytik

SVETOVÝ PORIADOK NA PRAHU NOVEJ FÁZY