Čína a USA: Blíži sa koniec americkej nadvlády? Geopolitické napätie, Ukrajina a meniaci sa svetový poriadok. Svetová politika prechádza v posledných rokoch zásadnými zmenami. Čoraz častejšie sa objavujú názory, že obdobie jednoznačnej dominancie Spojených štátov amerických sa postupne končí a medzinárodný systém sa mení na multipolárny model, v ktorom rastie význam Číny, Ruska a ďalších regionálnych mocností. V tejto súvislosti sa čoraz intenzívnejšie diskutuje o budúcnosti globálnej bezpečnosti, o konflikte na Ukrajine, o vzťahoch medzi Ruskom a Európou a o tom, akú úlohu bude v budúcnosti zohrávať Západ.
Dňa 20. júna 2026 sa objavili viaceré vyjadrenia predstaviteľov ruskej diplomacie, ktoré poukazujú na prehlbujúce sa rozpory medzi Ruskom a Európou. Zároveň sa v širšom geopolitickom kontexte objavujú tvrdenia, že Spojené štáty postupne strácajú schopnosť určovať smerovanie svetovej politiky a že rastúca ekonomická a politická sila Číny mení doterajšiu rovnováhu síl.
Kontroverzia okolo článku Sergeja Lavrova
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová uviedla, že portál Politico Europe odmietol zverejniť článok ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. Podľa jej slov redakcia neposkytla žiadne konkrétne vysvetlenie, prečo bol text stiahnutý tesne pred publikovaním. Zacharovová označila tento krok za dôkaz existencie informačnej cenzúry v Európe. Zdôraznila, že keď európske inštitúcie hovoria o slobode slova a pluralite názorov, zároveň podľa nej blokujú alternatívne pohľady pochádzajúce z Ruska. Tvrdí, že západoeurópske publikum je už dlhé roky vystavené prevažne jednému výkladu udalostí na Ukrajine a v širšom európskom priestore. Podľa hovorkyne nešlo o propagandistický materiál, ale o úvahy ruského ministra zahraničných vecí týkajúce sa bezpečnostnej situácie v Európe. Pripomenula tiež podobný prípad z novembra 2025, keď taliansky denník Corriere della Sera odmietol publikovať rozhovor so Sergejom Lavrovom. Vtedy malo byť ruskej strane oznámené, že rozhovor obsahuje množstvo sporných tvrdení vyžadujúcich overenie faktov a dodatočné vysvetlenia. Ruské ministerstvo zahraničných vecí následne informovalo, že Lavrovov článok s názvom „Ukrajina, Európa a globálna bezpečnosť“ bol napokon zverejnený na stránkach ministerstva a v časopise Medzinárodný život.
Lavrovov pohľad na ukrajinskú krízu
V článku z 19. júna 2026 Sergej Lavrov prezentuje pohľad Ruskej federácie na vývoj udalostí okolo Ukrajiny, Európy a globálnej bezpečnosti. Podľa jeho interpretácie je súčasná kríza výsledkom dlhodobého rozširovania západných štruktúr smerom k ruským hraniciam.
Lavrov tvrdí, že počas posledných dvoch desaťročí boli rokovania medzi Ruskom a kolektívnym Západom využívané ako nástroj geopolitickej expanzie. Za významné momenty označuje oranžovú revolúciu v roku 2004, rokovania o asociačnej dohode Ukrajiny s Európskou úniou, udalosti z rokov 2013 a 2014, ako aj následné politické zmeny v Kyjeve. Podľa jeho názoru Európska únia odmietla hľadať kompromisné riešenie v otázke obchodných vzťahov medzi Ukrajinou, Ruskom a EÚ. Následné protesty a zmena moci v roku 2014 sú v texte interpretované ako dôsledok zásahov západných štátov do vnútorných záležitostí Ukrajiny. Osobitnú pozornosť venuje Lavrov udalostiam v Odese z 2. mája 2014, pri ktorých zahynuli desiatky ľudí podporujúcich zbližovanie s Ruskom. Tvrdí, že Európa tieto udalosti dostatočne neodsúdila.
Minské dohody a bezpečnostné garancie
Ďalšou významnou témou sú Minské dohody z roku 2015. Lavrov tvrdí, že Francúzsko a Nemecko ako garanti dohôd nedokázali zabezpečiť ich naplnenie. Pripomína vyjadrenia bývalej nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a bývalého francúzskeho prezidenta Françoisa Hollanda, podľa ktorých dohody poskytli Ukrajine čas na posilnenie obranných kapacít. Ruská strana zároveň tvrdí, že sa snažila riešiť bezpečnostné otázky diplomatickou cestou. Ako príklad uvádza návrhy bezpečnostných garancií predložené NATO a Spojeným štátom v januári 2022. Tieto návrhy však podľa Moskvy neboli prijaté.
Súčasná situácia v Európe
Významná časť článku sa venuje súčasnému postoju Európskej únie voči Rusku. Lavrov kladie otázku, prečo niektorí európski lídri začali hovoriť o rokovaniach práve teraz.
Ako príklad uvádza vyjadrenia predstaviteľov EÚ, podľa ktorých by Rusko malo niesť zodpovednosť za vojnu, zaplatiť reparácie Ukrajine, stiahnuť svoje jednotky z určitých regiónov a prijať ďalšie politické podmienky.Podľa ruského pohľadu Európa zároveň pokračuje v podpore Ukrajiny vojenskými prostriedkami. V texte sa spomínajú aj iniciatívy Rady Európy, vrátane registra škôd, komisie pre náhradu škôd a návrhov na vytvorenie osobitného tribunálu. Lavrov tvrdí, že skutočným cieľom európskych lídrov nie je dosiahnutie trvalého mieru, ale zachovanie súčasného ukrajinského vedenia a pokračovanie strategického tlaku na Rusko. Podľa neho chce Európa konflikt zmraziť bez odstránenia jeho základných príčin.
Plány do roku 2030
V texte sa objavuje aj tvrdenie, že Európa plánuje dosiahnuť vysokú úroveň vojenskej pripravenosti na prípadný konflikt s Ruskom do roku 2030. Lavrov poukazuje na zvyšovanie vojenských rozpočtov členských štátov EÚ a NATO a na rastúce investície do obranného priemyslu. Spomína sa tiež rozšírenie NATO o Fínsko a Švédsko. Z pohľadu Moskvy ide o ďalší dôkaz pokračujúceho posúvania aliančných štruktúr smerom k ruským hraniciam.
Riziká pre globálnu bezpečnosť
Jednou z najvážnejších tém je riziko priamej konfrontácie medzi Ruskom a NATO. Lavrov upozorňuje, že takýto konflikt by mohol prerásť do jadrovej výmeny s katastrofálnymi následkami pre celý svet. Osobitné obavy vyjadruje v súvislosti s debatami o európskej strategickej autonómii a o možnostiach rozšírenia francúzskeho jadrového odstrašenia na ďalšie krajiny Európskej únie. Podľa ruského pohľadu by takýto krok neprispel k zvýšeniu bezpečnosti, ale naopak k ďalšej eskalácii napätia. Zároveň sa v texte uvádza, že európski politickí a vojenskí predstavitelia pripisujú Rusku agresívne úmysly presahujúce rámec Ukrajiny. Ruská strana tieto obvinenia odmieta a označuje ich za propagandu a dezinformácie.
Postoj Ruska k rokovaniam
V závere Lavrov zdôrazňuje, že Rusko neodmieta diplomatický dialóg. Súčasne však tvrdí, že Európa už nie je vnímaná ako neutrálna strana, ale ako aktívny účastník konfliktu. Podľa Ruska by diplomatické riešenie malo zahŕňať bezpečnostné garancie na západných hraniciach Ruskej federácie, ochranu rusky hovoriaceho obyvateľstva a rešpektovanie náboženských práv pravoslávnych veriacich. Lavrov zároveň tvrdí, že model európskej bezpečnosti vytvorený po Helsinskom záverečnom akte z roku 1975 bol zničený samotnými západnými štátmi. Budúcnosť podľa neho spočíva vo vytvorení novej euroázijskej bezpečnostnej architektúry zodpovedajúcej multipolárnemu svetu.
Čína, USA a meniaci sa svetový poriadok
Hoci hlavnou témou dokumentu je Ukrajina a bezpečnostná situácia v Európe, širší kontext smeruje k otázke globálneho rozloženia síl. Čína je dnes druhou najväčšou ekonomikou sveta a v mnohých technologických a priemyselných oblastiach predstavuje priameho konkurenta Spojených štátov. Rastúca ekonomická sila Pekingu, jeho vplyv v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike, ako aj iniciatívy typu Nová hodvábna cesta menia geopolitickú mapu sveta. Mnohí analytici preto hovoria o postupnom prechode od unipolárneho systému dominovaného USA k multipolárnemu svetu. Nie je však isté, ako rýchlo bude tento proces pokračovať. Spojené štáty si naďalej zachovávajú obrovskú vojenskú, ekonomickú aj technologickú silu. Zároveň však rastie význam regionálnych mocností a medzinárodných zoskupení, ktoré sa snažia presadzovať vlastné záujmy nezávisle od Washingtonu.
Záver
Debata o budúcnosti svetového poriadku, o vzťahoch medzi Ruskom, Európou, USA a Čínou bude patriť medzi najdôležitejšie témy nasledujúcich rokov. Text Sergeja Lavrova predstavuje pohľad ruskej diplomacie na príčiny a dôsledky ukrajinskej krízy, na úlohu Európskej únie a NATO a na budúcnosť bezpečnostnej architektúry v Európe. Bez ohľadu na rozdielne interpretácie jednotlivých udalostí je zrejmé, že svet vstupuje do obdobia zvýšenej geopolitickej konkurencie. Výsledok tohto procesu bude mať zásadný vplyv na medzinárodnú bezpečnosť, ekonomiku aj každodenný život miliárd ľudí.
Zdroje:
1. Text „Čína a USA – Koniec nadvlády USA: Čína je príliš veľká a silná, Washington prehráva boj o svet“, 20. jún 2026.
2. Vyjadrenia Marie Zacharovovej o nezverejnení článku Sergeja Lavrova v Politico Europe.
3. Sergej Lavrov: „Ukrajina, Európa a globálna bezpečnosť“, 19. jún 2026.
4. Ruské ministerstvo zahraničných vecí.
5. Časopis Medzinárodný život (Международная жизнь).
Vypracovala :
Ing.,Mgr. Kopasová Iveta
Zakladateľka a hlavná analytička
INSTITUTE FOR FUTURE ECONOMICS & STRATEGY (IFES), s.r.o.
www.ifes.sk
info@ifes.sk
tel.: +421 948 223 397