Posledné desaťročia boli poznačené predstavou, že svet má jedného dominantného hráča – Spojené štáty americké. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa zdalo, že história rozhodla o víťazovi a že práve americký politický, ekonomický a kultúrny model predstavuje prirodzený smer vývoja ľudskej spoločnosti. Vznikol dojem, že svet vstúpil do obdobia, v ktorom bude existovať jedno centrum moci schopné určovať pravidlá medzinárodného poriadku. Ekonóm Jeffrey Sachs však upozorňuje, že tento pohľad bol zjednodušený a v mnohých smeroch aj iluzórny.
Obdobie po roku 1991 označuje ako „unipolárny moment“, teda krátku historickú etapu, v ktorej Spojené štáty pôsobili ako neotrasiteľná superveľmoc. Mnohí v tom čase verili, že ide o trvalý stav. Pod povrchom však prebiehali procesy, ktoré zásadne menili globálnu realitu. Zatiaľ čo pozornosť sveta bola upriamená na vojenskú a politickú silu USA, v Ázii postupne rástla ekonomická a technologická sila nových hráčov.
Najvýraznejším príkladom je Čína. Ešte pred niekoľkými desaťročiami bola vnímaná predovšetkým ako krajina lacnej pracovnej sily a masovej výroby. Dnes sa však stala významným konkurentom v oblasti moderných technológií, priemyslu a inovácií. Investície do vzdelávania, infraštruktúry a vedeckého výskumu vytvorili podmienky na premenu krajiny na jedného z najvýznamnejších aktérov svetovej ekonomiky. Táto zmena ukazuje, že skutočná moc sa nebuduje iba vojenskou silou alebo politickými vyhláseniami, ale najmä schopnosťou vytvárať nové technológie, vyrábať produkty a určovať smer budúceho vývoja.
Sachs zároveň pripomína, že ani v čase najväčšej americkej dominancie nebola moc Spojených štátov absolútna. História ukázala limity tejto sily. Vojna vo Vietname či neschopnosť zastaviť mnohé geopolitické zmeny naznačili, že ani najväčšia veľmoc nedokáže ovládať všetky procesy vo svete. Predstava úplnej globálnej kontroly bola skôr politickým ideálom než realitou.
Dôležitou otázkou preto nie je len samotný vznik nových mocenských centier, ale najmä spôsob, akým na tieto zmeny reagujú existujúce veľmoci. Ak krajina začne považovať svoje dominantné postavenie za prirodzené právo, môže každého konkurenta vnímať ako nepriateľa alebo hrozbu. Takýto prístup môže viesť k napätiu, konfliktom a pokusom udržať staré usporiadanie aj za cenu destabilizácie medzinárodných vzťahov.
Dejiny pritom opakovane dokazujú, že žiadna veľmoc nezostáva na vrchole navždy. V minulosti oslabili mnohé impériá, ktoré sa zdali neporaziteľné. Najväčšie riziko často neprichádza v čase samotného úpadku, ale v období, keď si mocnosť odmieta priznať meniacu sa realitu. Snaha zachovať starý poriadok za každú cenu môže vyvolať ešte väčšie problémy než samotná zmena.
Dnešný svet sa postupne mení z unipolárneho na multipolárny. Vedľa Spojených štátov získavajú významné postavenie ďalšie krajiny a regióny. Ekonomická, technologická aj politická sila sa rozdeľuje medzi viacerých aktérov. Tento proces pravdepodobne nebude možné zastaviť ani ignorovať. Výzvou pre budúcnosť preto nebude boj o zachovanie minulosti, ale schopnosť nájsť novú rovnováhu založenú na spolupráci, rešpekte a prijatí reality meniaceho sa sveta.
Zdroj: Spracované podľa textu „Konec unipolárního světa? Jeffrey Sachs o proměně globální moci“, vychádzajúceho z názorov Jeffreyho Sachsa.
Ing., Mgr. Iveta Kopasová
Zakladateľka a hlavná analytička
INSTITUTE FOR FUTURE ECONOMICS & STRATEGY (IFES), s.r.o.
Medzinárodné partnerstvá | Strategický a geoekonomický advisory model
📞 094 822 33 97
📧 info@ifes.sk | https://ifes.sk