STRATEGICKÉ GEOEKONOMICKÉ A GEOPOLITICKÉ ANALÝZY
21. september 2026
JEFFREY SACHS: SVET VSTUPUJE DO NOVEJ ÉRY – OD UNIPOLÁRNEHO MODELU K MULTIPOLÁRNEMU USPORIADANIU.
Prečo podľa Jeffreyho Sachsa dochádza k zásadnej premene globálnej ekonomiky, geopolitiky a postavenia Západu. Svetová ekonomika a geopolitika vstupujú podľa ekonóma a profesora Jeffreyho Sachsa do obdobia zásadnej štrukturálnej premeny. Sachs upozorňuje, že nejde iba o ďalší hospodársky cyklus, obchodný spor alebo dočasnú krízu. Mení sa samotná rovnováha svetového systému: hospodárska váha sa presúva smerom k Ázii a ďalším centrám globálneho Juhu, rastie význam Číny a Indie a zároveň sa oslabuje schopnosť jedného mocenského centra určovať pravidlá pre celý svet. Koniec unipolárnej éry – Podľa Sachsa sa po skončení studenej vojny vytvoril systém, v ktorom mali Spojené štáty mimoriadne silné postavenie vo financiách, technológiách, bezpečnosti a medzinárodných inštitúciách. Dolár sa stal dominantnou rezervnou menou a západné krajiny získali výrazný vplyv na pravidlá globálnej ekonomiky. Európa pritom profitovala z otvoreného obchodu, dostupnej energie, priemyselnej výroby a rozsiahlych dodávateľských reťazcov. Sachs však tvrdí, že tento model už nemožno považovať za stabilný a dlhodobo nemenný. Ázijské krajiny v priebehu desaťročí vybudovali vlastné výrobné, technologické a finančné kapacity. Čína sa z výrobnej základne orientovanej na lacnú produkciu premenila na významné centrum technológií, infraštruktúry, priemyslu a výskumu. India zároveň rastie ako veľký ekonomický a technologický pól. Výsledkom je prostredie, v ktorom vzniká viacero centier hospodárskej a politickej moci. BRICS ako prejav širšej zmeny .Sachs venuje osobitnú pozornosť BRICS, ktorý podľa neho predstavuje jeden z najviditeľnejších prejavov tejto transformácie. Význam BRICS nespočíva iba v počte členských krajín. Dôležitá je kombinácia veľkých ekonomík, energetických producentov, priemyselných kapacít, nerastných surovín, rastúcich trhov a politickej snahy o väčšiu autonómiu. Práve v tomto kontexte Sachs vníma prechod predsedníctva BRICS na Čínu ako významný moment. Peking má podľa jeho interpretácie záujem rozvíjať svetový systém, v ktorom nebude existovať jediná dominantná mocnosť. Neznamená to automaticky vytvorenie jednotného bloku proti Západu. Skôr ide o postupné vytváranie alternatívnych mechanizmov spolupráce v obchode, investíciách, infraštruktúre a financiách. Čína a nová architektúra globálnej ekonomiky. Podľa Sachsa je jedným z kľúčových faktorov súčasnej zmeny rastúca ekonomická sila Číny. Peking investuje do priemyslu, technologického výskumu, umelej inteligencie, energetiky, dopravy a medzinárodnej infraštruktúry. Čínska ekonomická stratégia sa zároveň stále viac prepája s obchodnými a investičnými vzťahmi v Ázii, Afrike, na Blízkom východe a v Latinskej Amerike. Pre Sachsa je dôležité, že krajiny globálneho Juhu nechcú zostať iba príjemcami pravidiel vytvorených inde. Usilujú sa o väčší podiel na rozhodovaní o medzinárodnom obchode, financiách, rozvojových politikách a globálnom riadení. Práve požiadavka väčšej reprezentácie rozvojových krajín v medzinárodných inštitúciách patrí medzi témy, ktoré Sachs dlhodobo zdôrazňuje. Dolár, sankcie a otázka finančnej autonómie. Ďalšou významnou súčasťou Sachsovej analýzy je medzinárodný finančný systém. Sachs upozorňuje, že rozsiahle používanie finančných sankcií a dominancia dolára vytvorili situáciu, v ktorej môžu byť finančné nástroje využívané aj ako nástroje geopolitického tlaku. Krajiny BRICS preto hľadajú spôsoby, ako rozšíriť používanie národných mien, zjednodušiť cezhraničné platby a znížiť citlivosť obchodu na rozhodnutia jedného finančného centra. Sachs tento proces nevníma ako okamžitý koniec dolára. Skôr ako postupnú diverzifikáciu globálneho menového a platobného systému. Ak bude tento trend pokračovať, môže sa zvyšovať význam viacerých mien a regionálnych finančných mechanizmov. Európa v meniacom sa systéme. Sachsove úvahy majú osobitný význam pre Európu. Európsky model bol desaťročia postavený na otvorenom svetovom obchode, silných transatlantických väzbách a relatívne stabilnom geopolitickom prostredí. Súčasná transformácia však prináša vyššie náklady na energiu, tlak na konkurencieschopnosť priemyslu, nové bezpečnostné riziká a zložitejšie obchodné prostredie. Ak bude svet smerovať k multipolárnej ekonomike, Európa bude musieť fungovať v prostredí, kde sa pravidlá a ekonomické centrá nebudú sústreďovať iba na Západe. Pre európske podniky to môže znamenať potrebu lepšie rozumieť ázijským trhom, diverzifikovať dodávateľské reťazce a venovať väčšiu pozornosť novým obchodným koridorom, strategickým surovinám a technologickej konkurencii. Multipolarita neznamená automaticky konflikt. Sachsov pohľad zároveň nemožno zjednodušiť na tvrdenie, že vznik multipolárneho sveta automaticky znamená konflikt medzi Západom a Východom. Multipolarita môže mať rôzne podoby. Môže viesť k väčšej konkurencii, ale zároveň aj k širšej diverzifikácii obchodných a politických partnerstiev. Podstatnou otázkou je preto podľa Sachsovej argumentácie schopnosť štátov prispôsobiť sa realite, v ktorej už jeden aktér nemá rovnakú mieru vplyvu ako v predchádzajúcom období. Namiesto predstavy jedného centra môže vzniknúť systém viacerých centier, ktoré budú navzájom spolupracovať aj súťažiť. Čo znamená Sachsova téza pre budúcnosť. Najdôležitejším posolstvom Jeffreyho Sachsa je, že globálna transformácia nie je iba otázkou veľkých mocností. Dotýka sa obchodu, cien energií, investícií, technologického rozvoja, finančných tokov a postavenia jednotlivých regiónov. Pre Slovensko a Európu je preto dôležité sledovať nielen vývoj v Bruseli a Washingtone, ale aj to, čo sa deje v Pekingu, Naí Dillí, Moskve, Rijáde či v ďalších centrách globálneho Juhu. Ekonomická mapa sveta sa mení a spolu s ňou aj podmienky, v ktorých budú európske firmy pôsobiť. Sachsova analýza pritom nie je prognózou jedného konkrétneho výsledku. Je predovšetkým upozornením na trend: svet sa stáva komplexnejším, ekonomicky diverzifikovanejším a geopoliticky viacpolárnym. Pre Európu z toho vyplýva potreba realisticky vyhodnocovať nové centrá rastu a vytvárať stratégie, ktoré zohľadnia nielen doterajšie partnerstvá, ale aj vznikajúcu novú globálnu ekonomickú architektúru. Jeffrey Sachs patrí medzi ekonómov, ktorí dlhodobo upozorňujú, že obdobie bezkonkurenčnej dominancie jedného mocenského centra sa približuje ku koncu. Jeho interpretácia súčasného vývoja stojí na presvedčení, že hospodárska sila sa postupne rozkladá medzi väčší počet štátov a regiónov. BRICS, rast Číny a Indie, rozvoj alternatívnych finančných mechanizmov a posilňovanie globálneho Juhu sú podľa Sachsa súčasťou jedného širšieho procesu. Nejde o udalosť jedného roka,ale o dlhodobú transformáciu. Pre Európu je preto kľúčové pochopiť, že svet, v ktorom vzniká nová rovnováha síl, bude vyžadovať nové ekonomické myslenie. Otázkou nebude iba to, ako zachovať existujúce pozície, ale ako sa pripraviť na svet, v ktorom bude mať viacero regiónov schopnosť ovplyvňovať globálnu ekonomiku a medzinárodné pravidlá.
Zdroje
- Jeffrey D. Sachs – verejné vystúpenia a rozhovory o multipolarite, BRICS a transformácii globálneho ekonomického systému.
- Jeffrey D. Sachs, Columbia University – odborné komentáre a analýzy globálnej ekonomiky, medzinárodných vzťahov a rozvoja.
- Jeffrey D. Sachs – rozhovor na YouTube kanáli Glenna Diesena, september 2026, k budúcemu predsedníctvu Číny v BRICS.
- BRICS – oficiálne dokumenty a vyhlásenia k spolupráci členských krajín a globálnemu ekonomickému riadeniu.
Ing., Mgr. Iveta Kopasová
Zakladateľka a hlavná analytička IFES
INSTITUTE FOR FUTURE ECONOMICS & STRATEGY (IFES), s.r.o.