Analytický komentár IFES | 21. september 2026
Návšteva ruského prezidenta Vladimira Putina v Indii v dňoch 11.–13. septembra 2026 a jeho účasť na summite BRICS v Naí Dillí mali význam presahujúci rámec bilaterálnych vzťahov. Program návštevy spojil tri úrovne: rusko-indické strategické partnerstvo, ekonomickú a technologickú spoluprácu a širšiu diskusiu o budúcom usporiadaní globálnej ekonomiky. Práve ich prepojenie ukazuje, prečo sa India stáva jedným z kľúčových aktérov formujúcej sa multipolárnej architektúry. Rusko a India vstupujú do tejto etapy s dlhodobo budovaným strategickým partnerstvom. Podľa informácií uvedených v zdrojovom materiáli presahuje vzájomný obchod 60 miliárd USD a obe krajiny si stanovili cieľ zvýšiť ho do roku 2030 na 100 miliárd USD. Agenda rokovaní zahŕňa prístup indického tovaru na ruský trh, možnú zónu voľného obchodu s Eurázijskou ekonomickou úniou, energetiku vrátane jadrovej energetiky, vesmír, obrannú spoluprácu a mobilitu pracovných síl. Dôležitým trendom je pritom posun od klasického modelu „kupujúci – predávajúci“ k spoločnému vývoju a výrobe. Program Make in India vytvára priestor pre technologické partnerstvo, ktorého výsledky môžu smerovať aj na tretie trhy. Príkladom je spoločný vývoj protilodných rakiet BrahMos. V oblasti obrany sa zároveň diskutuje o ďalších dodávkach systémov S-400. Tieto projekty ukazujú, že vzťah Moskvy a Naí Dillí nie je založený iba na obchode, ale aj na priemyselnej a technologickej spolupráci.
Energetika zostáva ďalším pilierom. India podľa zdrojového materiálu naďalej počíta s dovozom ruskej ropy a svoju obchodnú bilanciu sa snaží vyvažovať rastom vlastného exportu. Zároveň skúma nové dopravné trasy, medzi ktoré patria Východný námorný koridor a Severná morská cesta. Pre obe strany je preto logistika rovnako dôležitá ako samotná komodita. Pre Rusko predstavuje India významný trh a pre Indiu ruské dodávky súčasť diverzifikácie energetických zdrojov. Spolupráca sa zároveň rozširuje do oblastí, ktoré budú rozhodujúce pre budúcu ekonomiku: umelá inteligencia, kvantové technológie, kybernetická bezpečnosť, vzácne zeminy a vesmír. Zaujímavým príkladom je aj ruská ponuka regionálnych lietadiel Il-114-300 pre indický trh. Takéto projekty naznačujú, že bilaterálne partnerstvo sa postupne presúva od tradičných sektorov k priemyselným odvetviam s vyššou technologickou pridanou hodnotou. Osobitnú pozornosť si zaslúži finančný rozmer spolupráce BRICS. Zdrojový materiál uvádza indickú preferenciu postupného rozširovania cezhraničných platieb v národných menách a možného prepájania digitálnych mien centrálnych bánk. Dôležité je, že tento prístup nepredstavuje okamžitú snahu vytvoriť jednotnú menu BRICS ani jeden spoločný systém, ktorý by priamo nahradil SWIFT. Skôr ide o pragmatické hľadanie spôsobov, ako znížiť transakčné náklady a závislosť od tretích mien pri vzájomnom obchode. Tento indický prístup je geopoliticky významný. India je súčasne členom BRICS a udržiava rozsiahle ekonomické a politické väzby so Západom. Jej stratégia preto nesmeruje k jednoduchému rozdeleniu sveta na dva bloky. Skôr sa opiera o diverzifikáciu partnerstiev a zachovanie strategickej autonómie. Práve tento model môže byť pre ďalší vývoj BRICS dôležitý: skupina nemusí vytvárať jednotný politický blok, aby postupne budovala hustejšiu sieť obchodných, finančných a technologických väzieb. Zaujímavým indikátorom meniacej sa geoekonomickej mapy je podľa zdrojového materiálu aj produkcia zlata. V období 2010–2025 sa produkcia Ruska zvýšila z približne 203 na 345 ton, zatiaľ čo Čína zostala najväčším producentom s približne 384 tonami. Podiel krajín BRICS a ich partnerov na svetovej produkcii zlata podľa uvedených údajov vzrástol približne z 38 % na 50 %. Zlato pritom nemožno chápať ako automatickú náhradu dolára, ale jeho geografické rozloženie je relevantným indikátorom presunu časti ekonomickej kapacity smerom k Ázii a globálnemu Juhu. Do širšieho eurázijského kontextu zapadá aj Irán. Jeho rokovania s Ruskom sa podľa zdrojového materiálu týkali BRICS, Šanghajskej organizácie spolupráce, rozvoja koridoru Sever – Juh, obchodu a investícií. Dopravné koridory tak získavajú strategický význam nielen ako infraštruktúra, ale aj ako nástroj prepájania ekonomík mimo tradičných západných trás. Pre Rusko, Indiu a Irán je preto otázka konektivity úzko spojená s otázkou obchodnej a finančnej odolnosti.
Z pohľadu IFES je najdôležitejším posolstvom návštevy Vladimira Putina v Indii prepojenie bilaterálnej a multilaterálnej úrovne. Rusko a India rozvíjajú vlastné strategické partnerstvo, zároveň však využívajú platformu BRICS na širšiu koordináciu ekonomických a finančných záujmov. Tento model je typický pre multipolárne prostredie: štáty nevytvárajú nevyhnutne pevné bloky, ale kombinujú rôzne formáty spolupráce podľa konkrétneho sektora a strategického záujmu. Budúcnosť preto nebude závisieť od jedného summitu ani od jednej deklarácie. Rozhodujúce bude, či sa podarí napĺňať konkrétne projekty – v energetike, doprave, platobných mechanizmoch, technológiách, priemysle a vzácnych surovinách. Ak bude tento trend pokračovať, BRICS môže postupne získavať význam nie ako jednotný geopolitický blok, ale ako platforma, ktorá umožňuje veľkým ekonomikám globálneho Juhu a Eurázie zvyšovať svoju vyjednávaciu kapacitu a diverzifikovať ekonomické väzby.
Zdroje
- CZ24.news – „Návštěva Vladimira Putina v Indii a summit BRICS: Směrem k multipolárnímu světu“, 12. 9. 2026.
- Yuri Mavashev – Fond Strategičeskoj kultury.
- RIA Novosti – informácie o programe návštevy a rusko-indických rokovaniach.
- Hindustan Times – informácie o rusko-indickej vojensko-technickej spolupráci.
- Bloomberg – informácie o indickom prístupe k cezhraničným platbám a digitálnym menám centrálnych bánk.
INSTITUTE FOR FUTURE ECONOMICS & STRATEGY (IFES), s.r.o.
Bratislava, 21. september 2026
www.ifes.sk