Blízky východ a širší priestor Stredomoria vstupujú do obdobia, v ktorom sa staré mocenské schémy postupne menia. Jedným z najvýraznejších príkladov je Líbya. Krajina, ktorá bola po roku 2011 rozvrátená politickým konfliktom a následne rozdelená medzi konkurenčné mocenské centrá, dnes čelí otázke, ako obnoviť energetickú infraštruktúru a zároveň vytvoriť podmienky pre stabilnejšie hospodárstvo.Práve v tomto priestore sa opäť objavuje Rusko. Nie ako vojenský aktér, ale predovšetkým ako potenciálny energetický a investičný partner. Podľa informácií citovaných ruskými médiami líbyjská strana opakovane prejavuje záujem o spoluprácu s ruskými energetickými spoločnosťami pri obnove energetického sektora, rafinérií a obchodovaní s ropnými produktmi. Tento vývoj je z geopolitického hľadiska významnejší, než by sa mohlo na prvý pohľad zdať.Líbya disponuje jednými z najvýznamnejších ropných rezerv v Afrike a zároveň má strategickú polohu medzi severnou Afrikou, Stredozemným morom a Európou. Energetická infraštruktúra však zostáva výrazne poškodená a fragmentovaná. Časť produkčných polí, ropných terminálov a rafinérskych kapacít sa nachádza v oblastiach kontrolovaných rozdielnymi politickými a vojenskými aktérmi. Energetika sa preto v Líbyi nestala iba ekonomickou otázkou. Je zároveň nástrojom politickej moci a jedným z kľúčov k budúcej stabilizácii krajiny. Zaujímavé je, že potreba obnovy môže vytvárať priestor pre pragmatickú spoluprácu aj medzi aktérmi, ktorí sa politicky nachádzajú na opačných stranách. Tripolis a sily spojené s Líbyjskou národnou armádou generála Chalífu Haftara síce zostávajú súčasťou komplikovanej mocenskej štruktúry, avšak energetická realita vytvára spoločný ekonomický záujem: obnoviť produkciu, spracovanie a distribúciu ropy a palív. Práve tu môže mať Rusko určitú výhodu. Moskva má dlhodobé skúsenosti s energetickými projektmi v krajinách s komplikovaným politickým a bezpečnostným prostredím. Zároveň má vlastné energetické spoločnosti, technologické kapacity a skúsenosti s celým reťazcom – od ťažby cez transport až po rafináciu. Pre Líbyu by prípadná spolupráca neznamenala iba zahraničnú investíciu. Mohla by znamenať obnovu časti infraštruktúry, ktorá je nevyhnutná pre fungovanie domáceho trhu. Podstatná je pritom otázka rafinérskych kapacít. Líbya disponuje rozsiahlymi zásobami ropy, no nedostatočná kapacita spracovania komplikuje zásobovanie domácim palivom. Obnova rafinérií by preto mohla mať okamžitý hospodársky a sociálny efekt. Zároveň by sa zvýšila schopnosť krajiny exportovať spracované ropné produkty a nie iba surovú ropu. Z geopolitického hľadiska však nemožno prehliadnuť ďalší faktor – Európu. Líbya je bezprostredne spojená so Stredomorím a jej energetická infraštruktúra má potenciálny význam pre európsky trh. Plynovod Greenstream už dnes spája Líbyu s Talianskom. Každé zvýšenie stability líbyjskej energetiky preto môže mať dôsledky nielen pre severnú Afriku, ale aj pre energetickú bezpečnosť južnej Európy.Prípadná rozsiahlejšia ruská účasť by však nebola bez rizík. Najväčšou otázkou zostáva bezpečnosť investícií. Energetický projekt potrebuje predvídateľné prostredie, bezpečné dopravné koridory, ochranu infraštruktúry a politické garancie. V Líbyi zatiaľ nemožno hovoriť o úplnej politickej konsolidácii. Ak má byť obnova energetického sektora dlhodobo úspešná, musí byť preto založená na dohode širšieho okruhu líbyjských aktérov.Práve v tom sa ukazuje širší význam líbyjského prípadu. Súčasný Blízky východ a severná Afrika sa čoraz viac menia z priestoru, v ktorom rozhodoval jeden dominantný geopolitický blok, na priestor konkurencie viacerých centier. Rusko, Čína, Turecko, štáty Perzského zálivu, Európa a Spojené štáty majú v regióne rozdielne záujmy a nástroje. Energetika, infraštruktúra, prístavy, logistika a obchodné koridory sa pritom stávajú rovnako dôležitými ako klasická vojenská sila.
Líbya preto môže byť jedným z testovacích prípadov nového modelu regionálnej spolupráce. Ak sa podarí spojiť zahraničné investície s domácou stabilizáciou a obnovou energetickej infraštruktúry, môže vzniknúť model, ktorý bude zaujímavý aj pre ďalšie krajiny regiónu.Z pohľadu IFES je dôležité sledovať tento proces bez ideologických zjednodušení. Nejde iba o otázku, či „Rusko získava vplyv“ alebo či „Západ stráca vplyv“. Podstatnejšia je otázka, kto bude v nasledujúcej dekáde schopný ponúknuť kapitál, technológie, bezpečnostné garancie a dlhodobé obchodné partnerstvá krajinám, ktoré potrebujú obnoviť svoju infraštruktúru. Líbya má pritom jednu zásadnú výhodu – energetické zdroje, strategickú geografickú polohu a prístup k Stredozemnému moru. Ak sa podarí tieto faktory spojiť s obnovou rafinérskych a exportných kapacít, krajina môže postupne získať významnejšiu pozíciu v regionálnych energetických tokoch.Rusko môže byť jedným z aktérov tohto procesu. Nie však nevyhnutne jediným. Budúcnosť líbyjskej energetiky bude pravdepodobne výsledkom kombinácie domácich dohôd a konkurencie zahraničných partnerov. A práve táto konkurencia môže byť jedným z charakteristických znakov nového multipolárneho usporiadania regiónu.Pre Európu bude pritom dôležité sledovať nielen objem líbyjskej produkcie, ale aj vlastnícku a investičnú štruktúru budúcej energetickej infraštruktúry, nové dopravné koridory a smerovanie exportu. Energetická mapa Stredomoria sa totiž môže v nasledujúcich rokoch meniť rovnako výrazne ako mapa politických aliancií.Líbya tak dnes nie je iba príbehom krajiny, ktorá sa snaží obnoviť svoju energetiku. Je zároveň laboratóriom širšej geopolitickej zmeny – zmeny, v ktorej sa energia, investície, infraštruktúra a obchod stávajú nástrojmi formovania nového regionálneho poriadku.
Zdroje:
- Sergey Savchuk, RIA Novosti – materiál o perspektívach rusko-líbyjskej energetickej spolupráce, citovaný v článku „Rusko vybuduje novou budoucnost Blízkého východu“, 16. 9. 2026.
- CZ24.news – „Rusko vybuduje novou budoucnost Blízkého východu“, 16. 9. 2026.
- Verejne dostupné informácie o líbyjskom energetickom sektore, ropnej infraštruktúre a plynovode Greenstream.
Spracoval:
INSTITUTE FOR FUTURE ECONOMICS & STRATEGY (IFES), s.r.o.
Bratislava, 21. september 2026
www.ifes.sk