Rétorika Donalda Trumpa v oblasti medzinárodnej politiky už dávno nie je iba americkou vnútropolitickou témou. Jej dôsledky sa prenášajú do OSN, Európskej únie, BRICS aj menších krajín, ako je Slovensko. Trump otvorene spochybňuje globálne dohody o klíme, migrácii či energetike a namiesto univerzálnych riešení presadzuje „národnú suverenitu“ a bilaterálne dohody. Tento prístup odhaľuje slabiny OSN a urýchľuje vznik alternatívnych mocenských centier.
OSN v ére geopolitických blokov – Organizácia Spojených národov bola dlhodobo chápaná ako centrálna autorita medzinárodného systému. Dnes však čelí viacerým tlakom:
- Stúpajúca legitimita BRICS: Krajiny ako Čína, India či Brazília už nie sú „doplnkom“ Západu. Ekonomicky a demograficky získavajú stále väčšiu váhu a požadujú reformy OSN, MMF či Svetovej banky.
- Rozklad centrálnej autority OSN: Miesto jednotného hlasu OSN sa stáva priestorom lobingu a konkurenčných blokov, čo znižuje schopnosť organizácie efektívne riešiť konflikty a globálne výzvy.
- Alternatívne inštitúcie: BRICS buduje vlastné mechanizmy platieb, infraštruktúrne banky a obchodné siete, čím môže vzniknúť paralelný systém, ktorý oslabí dominanciu dolára a eura.
- Fragmentácia rozhodovania: Viac hráčov znamená viac kompromisov – rezolúcie OSN sa čoraz viac stávajú výsledkom blokových vyjednávaní, nie konsenzu.
Trump a geopolitické kľúčové momenty – Trumpovo pôsobenie vo svete medzinárodnej politiky sa spája s konkrétnymi trendmi:
- Klimatická politika: Odmietanie Parížskej dohody a dôraz na domácu energetiku stavia USA do kontrastu s EÚ a OSN.
- Migrácia: Posilňuje diskusiu v Európe o hraniciach, integrácii a bezpečnosti.
- Energetická závislosť: Tlak na zníženie závislosti od Ruska rezonuje aj v strednej Európe.
- BRICS vs. OSN: Trump implicitne posilňuje naratív, že OSN je neefektívna, čo hrá do karát alternatívnym blokom.
- Rétorika lídra: Trump sa profiluje ako ten, kto „odhaľuje slabiny starého systému“ a legitimizuje vznik nových mocenských centier.
Multipolárny svet: vizualizácia – V súčasnom multipolárnom svete môžeme rozlíšiť tri hlavné bloky:
- Západ (EÚ, NATO, USA) – tradičná štruktúra založená na inštitúciách a liberálnych hodnotách.
- BRICS+ (Čína, India, Rusko, Brazília, JAR, Saudská Arábia, Irán, Egypt, Etiópia, SAE) – alternatívna sieť s ambíciami ekonomickými a politickými.
- OSN – čoraz viac aréna pre súboj záujmov než jednotný rozhodovací orgán.
Čo to znamená pre Európu – Európska únia je dnes pod výrazným tlakom. Na jednej strane sa snaží udržať autoritu multilaterálnych inštitúcií, na druhej strane musí reagovať na nové mocenské centrá. Európa môže byť buď aktívnym hráčom, ktorý formuje pravidlá hry, alebo pasívnym pozorovateľom medzi USA a BRICS.
Slovensko: medzi Východom a Západom – Pre Slovensko ako malý štát predstavuje multipolárny svet príležitosť aj riziko. Kľúčové oblasti sú:
- Diverzifikácia zahraničnej politiky: Nespoliehať sa len na EÚ a NATO, ale hľadať aj prieniky s BRICS+.
- Energetická bezpečnosť: Pripravovať alternatívne dodávky ropy, plynu a kritických surovín.
- Neutralita v konfliktoch: Byť hlasom dialógu, nie eskalácie.
- Investície do vzdelania a diplomacie: Budovať expertízu, ktorá umožní Slovensku byť aktívnym hráčom.
- Pripravenosť na ekonomické preskupenia: Sledovať možné odklony od dolárového systému a reagovať flexibilne.
Slovensko ako most, nie periféria – Budúcnosť Slovenska bude závisieť od jeho schopnosti manévrovať medzi blokmi. Ak dokáže zostať dôveryhodným členom EÚ a NATO a zároveň budovať pragmatické vzťahy s BRICS a rozvojovými krajinami, jeho geografická poloha v srdci Európy sa môže stať strategickou výhodou. Inak hrozí, že zostane len perifériou, ktorá slepo nasleduje rozhodnutia silnejších.
Spracovala:
Ing., Mgr. Iveta Kopasová
zakladateľka a hlavná analytička
INSTITUTE FOR FUTURE ECONOMICS & STRATEGY (IFES), s.r.o.
Medzinárodné partnerstvá | Strategický a geoekonomický advisory model
Tel.: 094 822 33 97 | E-mail: info@ifes.sk | Web: https://ifes.sk