Strategický komentár a prognóza vývoja do roku 2027 a ďalej
Dátum spracovania: 26. októbra 2026
Úvod: od skupiny rozvíjajúcich sa ekonomík k platforme geopolitickej koordinácie
BRICS vstupuje do ďalšej etapy svojho vývoja v čase, keď sa medzinárodný systém vyznačuje rastúcou fragmentáciou, konfliktmi, sankčnou politikou a sporom o pravidlá svetového hospodárstva. Jeho význam nespočíva v tom, že by už predstavoval jednotný blok porovnateľný s NATO alebo Európskou úniou. Dôležitejšie je, že vytvára priestor, v ktorom štáty s rozdielnymi politickými systémami a záujmami koordinujú postoje k reforme globálneho riadenia, financovaniu rozvoja, obchodu, energetike, technológiám a bezpečnosti. BRICS tak postupne prechádza od symbolu rastu nezápadných ekonomík k praktickejšej platforme, na ktorej sa testujú alternatívy k jednostrannej závislosti od západných finančných a politických centier. Základným obmedzením zostáva vnútorná rôznorodosť. India a Čína sú strategickými konkurentmi, Brazília presadzuje autonómnu diplomaciu, štáty Perzského zálivu si chcú zachovať bezpečnostné väzby so Západom a súčasne rozširovať partnerstvá s Áziou, zatiaľ čo Rusko a Irán čelia rozsiahlym sankciám a bezpečnostným tlakom. Preto je presnejšie hovoriť o rastúcej koordinácii a prekrývaní záujmov než o jednotnom protizápadnom velení. Táto odlišnosť bude rozhodujúca aj pri hodnotení čínskeho predsedníctva v roku 2027.
India v roku 2026 a príprava na čínske predsedníctvo
Podľa Deklarácie zo samitu v Naí Dillí z 12. – 13. septembra 2026 India zamerala predsedníctvo na odolnosť, inovácie, spoluprácu a udržateľnosť. Deklarácia potvrdila tri tradičné piliere BRICS: politickú a bezpečnostnú spoluprácu, ekonomiku a financie, a kultúrne a medziľudské výmeny. Zároveň podporila pokračovanie technických rokovaní o novej investičnej platforme, posilnenie spolupráce s partnerskými krajinami a reformu globálneho riadenia. Čína získala podporu na predsedníctvo v roku 2027.Pre Peking bude dôležité premeniť politickú deklaratívnosť na výsledky, ktoré budú mať praktickú hodnotu pre členov s rozdielnymi prioritami. Pravdepodobnými témami budú obchod a investície v národných menách, interoperabilita platobných systémov, financovanie infraštruktúry, umelá inteligencia, digitálna ekonomika, energetická bezpečnosť, kritické suroviny a reformy medzinárodných finančných inštitúcií. Čína bude mať záujem predstaviť BRICS ako dôveryhodné fórum, ktoré dokáže prinášať hospodárske výhody aj krajinám, ktoré sa nechcú politicky viazať na Peking.Čínske predsedníctvo však nebude znamenať automatické prijatie čínskej agendy všetkými členmi. India bude pravdepodobne dôsledne strážiť svoju strategickú autonómiu; Brazília bude presadzovať rozvojové priority a diplomaciu; Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty budú vyvažovať väzby medzi USA, Čínou a ďalšími partnermi. Najpravdepodobnejším výsledkom je preto pragmatické predsedníctvo: dôraz na projekty, financovanie a technické štandardy, pri ktorých sa dá dosiahnuť konsenzus, a opatrnosť pri otázkach, ktoré by BRICS nútili vystupovať ako vojensko-politická aliancia.
Štrukturálny vývoj: právne ukotvenie bez rýchlej federalizácie
BRICS v súčasnosti nemá zakladajúcu medzinárodnú zmluvu, vlastný stály sekretariát ani jednotný rozpočet. Ide o koordinačné fórum založené na konsenze a každoročnom rotujúcom predsedníctve. Táto voľnosť umožňuje spoluprácu štátom, ktoré by sa len ťažko dohodli na pevnej nadnárodnej štruktúre, no zároveň sťažuje presadzovanie rozhodnutí, meranie výsledkov a dlhodobé plánovanie. V porovnaní s EÚ či NATO je BRICS inštitucionálne podstatne menej formalizovaný.Prognóza na rok 2027: pravdepodobnejšie než vznik jednej zakladajúcej zmluvy je postupné právne a administratívne spevňovanie jednotlivých oblastí. Môže ísť o rámcové dohody medzi centrálnymi bankami, štandardizované pravidlá pre financovanie projektov, spoločné pracovné skupiny, mechanizmy výmeny informácií, dohody o digitálnych platbách či technické pravidlá pre investičné projekty. Takýto postup umožňuje vytvárať trvalejšie väzby bez toho, aby štáty odovzdávali rozhodovacie právomoci nadnárodnej inštitúcii. Nová rozvojová banka (NDB) je jedným z najkonkrétnejších inštitucionálnych výsledkov spolupráce. Jej ďalší význam bude závisieť od schopnosti získavať kapitál, financovať kvalitné projekty a diverzifikovať zdroje financovania. V oblasti meny je realistickejšie očakávať rozširovanie zúčtovania v národných menách a prepájanie platobných infraštruktúr než rýchle zavedenie spoločnej meny BRICS. Spoločná mena by vyžadovala koordináciu menovej politiky, dôveryhodné spoločné inštitúcie, riešenie nerovnováh a politickú ochotu obmedziť suverenitu; tieto podmienky dnes nie sú splnené. Najpravdepodobnejšia štrukturálna trajektória je teda „inštitucionalizácia po častiach“: viac pravidiel a stálych mechanizmov v konkrétnych sektoroch, ale zachovanie medzivládneho charakteru celku. Ak bude Čína presadzovať príliš rýchlu centralizáciu, môže naraziť na odpor Indie a ďalších štátov. Ak však ponúkne otvorené a dobrovoľné nástroje, môže zvýšiť praktickú súdržnosť BRICS bez formálneho vytvorenia bloku.
Rozširovanie: členovia, partneri a hranice rastu
Rozšírenie zmenilo BRICS z užšieho zoskupenia na širšiu platformu Ázie, Afriky, Blízkeho východu a Latinskej Ameriky. K 26. októbru 2026 oficiálne materiály uvádzajú jedenásť plných členov: Brazíliu, Rusko, Indiu, Čínu, Južnú Afriku, Egypt, Etiópiu, Indonéziu, Irán, Saudskú Arábiu a Spojené arabské emiráty. Partnerský formát umožňuje krajinám zapájať sa do vybraných rokovaní bez plného členstva. Medzi partnermi sú napríklad Bielorusko, Bolívia, Kuba, Kazachstan, Malajzia, Nigéria, Thajsko, Uganda, Uzbekistan a Vietnam. Po skúsenostiach s rýchlym rozšírením možno v roku 2027 očakávať skôr konsolidáciu než bezbrehé prijímanie nových členov. Čínske predsedníctvo môže podporovať rozšírenie siete partnerov a selektívne posudzovať kandidátov na plné členstvo. Kľúčovými kritériami budú geografická vyváženosť, schopnosť prispieť k ekonomickej spolupráci, vzťahy so súčasnými členmi a ochota podporovať reformu globálneho riadenia. Rozhodnutie založené na konsenze zároveň znamená, že aj politicky významná kandidatúra môže naraziť na výhrady jedného alebo viacerých členov.Najväčším rizikom ďalšieho rozširovania je oslabenie schopnosti dohodnúť sa. Čím viac členov, tým väčší hospodársky a diplomatický dosah, ale aj viac konfliktov záujmov, rozdielnych regionálnych priorít a citlivých bilaterálnych sporov. Preto je pravdepodobný dvojkoľajný model: relatívne stabilné jadro plných členov a širší okruh partnerov zapájaných do konkrétnych projektov. Pre Globálny juh môže byť práve partnerský formát atraktívny, pretože ponúka prístup k spolupráci bez požiadavky na jednoznačné geopolitické zaradenie.
Čína, Rusko a Severná Kórea: bezpečnostné zbližovanie mimo štruktúr BRICS
Druhá priložená analýza opisuje zintenzívnenie kontaktov medzi Pekingom, Moskvou a Pchjongjangom, vrátane rozvoja dopravnej infraštruktúry medzi Čínou a Severnou Kóreou a pokračujúcej rusko-severokórejskej vojenskej spolupráce. Je dôležité odlíšiť tri úrovne: potvrdené bilaterálne dohody, mediálne uvádzané dodávky a odhady spravodajských služieb, a napokon širšie strategické interpretácie. Príloha sama upozorňuje, že nejde o jednotné vojenské velenie ani o formálnu trojstrannú alianciu.Rusko-severokórejská zmluva o komplexnom strategickom partnerstve z roku 2024 obsahuje záväzok vzájomnej vojenskej pomoci pri ozbrojenom napadnutí. Západné hodnotenia uvádzajú severokórejské dodávky munície a rakiet Rusku a nasadenie severokórejských vojakov v súvislosti s vojnou proti Ukrajine. Za takúto podporu môže Pchjongjang získavať financie, vojenské skúsenosti a prístup k ruským technológiám. Konkrétny rozsah technologických transferov však nie je vo všetkých oblastiach verejne potvrdený.Čína je pre Severnú Kóreu zásadným hospodárskym partnerom a poskytuje jej širšie ekonomické zázemie. To však samo osebe nedokazuje, že Peking koordinuje všetky severokórejské dodávky pre Rusko. Čínske záujmy sa navyše nezhodujú úplne s ruskými a severokórejskými: Peking potrebuje predvídateľné obchodné prostredie a nemusí si želať krízy, ktoré zvyšujú vojenskú prítomnosť USA v severovýchodnej Ázii. Spolupráca troch krajín preto môže byť komplementárna, ale nie bez napätí.V bezpečnostnej oblasti je najdôležitejším dôsledkom prepájanie kapacít. Rusko môže poskytovať vojenské know-how, technológie, protivzdušnú obranu či skúsenosti z elektronického boja; Severná Kórea môže dodávať muníciu a personál; Čína poskytuje hospodársku váhu a dopravné a obchodné väzby. V technologickej a kybernetickej oblasti treba postupovať opatrne: správy o kybernetických operáciách, vojenských satelitoch, dronoch a raketových systémoch poukazujú na riziká, no nemožno bez konkrétnych dôkazov tvrdiť, že existuje jednotný trojstranný kybernetický projekt. V energetike a surovinách je dôležitá logistika, obchodné toky a možnosť obchádzať niektoré obmedzenia, pričom konkrétne trasy a objemy si vyžadujú priebežné overovanie.Táto spolupráca nie je súčasťou BRICS ako organizácie. Severná Kórea nie je plným členom BRICS ani jeho štandardným partnerským štátom. Strategický význam spočíva skôr v tom, že paralelné siete spolupráce môžu meniť bezpečnostné prostredie, v ktorom pôsobia členovia BRICS. Ak sa budú vojenské a hospodárske väzby ďalej prehlbovať, USA a ich spojenci budú musieť súčasne reagovať na európske, blízkovýchodné a východoázijské výzvy. To zvyšuje náklady na odstrašenie, logistiku a koordináciu, no samo osebe neznamená, že Západ stráca schopnosť reagovať.
Dopady na USA, EÚ a NATO
Pre Spojené štáty predstavuje hlavný problém nie vznik jedného centrálne riadeného protivníka, ale rastúca schopnosť viacerých štátov navzájom si pomáhať pri tlmení účinkov sankcií, rozširovaní obchodu mimo tradičných kanálov a koordinovaní diplomatických postojov. Ak sa zlepší zúčtovanie v národných menách, prepoja sa logistické koridory a rozšíri sa financovanie mimo západných inštitúcií, americký finančný a sankčný vplyv môže byť v niektorých prípadoch menej účinný. Dolár však zostáva hlboko zakorenený v medzinárodnom obchode a finančných trhoch; alternatívy budú rásť postupne a nerovnomerne. Európska únia čelí dvojitej výzve. Na jednej strane potrebuje bezpečnostnú spoluprácu s USA a NATO, na druhej strane má ekonomický záujem o stabilné vzťahy s Čínou, Indiou, štátmi Perzského zálivu a ďalšími ekonomikami Globálneho juhu. Ak bude EÚ každú snahu o diverzifikáciu automaticky vnímať ako geopolitickú konfrontáciu, môže znižovať svoj vlastný manévrovací priestor. Ak však bude ignorovať bezpečnostné riziká, technologické závislosti a obchádzanie sankcií, vystaví sa strategickým zraniteľnostiam. Pre NATO je najcitlivejším faktorom prepojenie európskeho konfliktu s východnou Áziou. Severnokórejská podpora Ruska môže mať priamy vplyv na schopnosť Moskvy pokračovať vo vojne proti Ukrajine. Súčasne zvyšovanie severokórejských vojenských schopností vedie USA, Južnú Kóreu a Japonsko k posilňovaniu odstrašenia. Výsledkom môže byť bezpečnostná spätná väzba: jedna strana rozširuje spoluprácu ako reakciu na tlak, druhá posilňuje aliancie, čo následne zvyšuje pocit ohrozenia. Predísť nekontrolovanej eskalácii si preto vyžaduje komunikačné kanály a jasné rozlišovanie medzi odstrašením a provokáciou.
Ukrajina, Irán a Kuba: tri odlišné ohniská jedného systémového napätia
Vojna na Ukrajine zostáva najpriamejším miestom stretu medzi Ruskom a Západom. Ak severokórejské dodávky munície a ďalšia pomoc skutočne udržiavajú ruské vojenské kapacity, predlžujú konflikt a komplikujú európsku bezpečnostnú situáciu. Zároveň však nemožno všetky postoje BRICS stotožňovať s podporou ruskej vojenskej operácie. Členovia sa líšia v hodnotení vojny a viacerí uprednostňujú rokovania, obchodné záujmy a strategickú autonómiu. BRICS preto môže byť platformou diplomatického tlaku alebo sprostredkovania, ale nie je pravdepodobné, že by sa zhodol na jednotnom bezpečnostnom riešení.Irán predstavuje osobitne citlivý priesečník energetiky, jadrovej otázky, sankcií a regionálnej bezpečnosti. K 26. októbru 2026 správy informujú o rastúcich obavách z obnovenia rozsiahlejších bojov a o diplomatických kontaktoch medzi Iránom a regionálnymi aktérmi. Eskalácia môže narušiť energetické trhy, lodnú dopravu a dodávateľské reťazce, najmä ak sa ohrozia kľúčové námorné trasy. Čína a ďalší členovia BRICS majú dôvod podporovať deeskaláciu, keďže dlhodobá nestabilita poškodzuje obchod a energetickú bezpečnosť. Súčasne bude ťažké dosiahnuť jednotný postoj, pretože niektorí členovia udržiavajú úzke bezpečnostné vzťahy s USA.Kuba je v priloženom kontexte dôležitá ako príklad toho, ako sa spor o suverenitu, sankcie a diplomatický nátlak premieta do vzťahov USA s Latinskou Amerikou. Správy Reuters z októbra 2026 opisujú zostrenie rétoriky pred hlasovaním OSN o embargu, tvrdenia Havany o tlaku na štáty a súčasne existenciu komunikačných kanálov medzi Washingtonom a Havanou. Tieto skutočnosti potvrdzujú rastúce napätie, nie však dôkaz, že USA už rozhodli o vojenskom konflikte. Formuláciu o „snahe rozdúchať ďalší konflikt“ preto treba chápať ako politickú interpretáciu, nie ako overený fakt o prijatom rozhodnutí.Všetky tri ohniská ovplyvňujú Globálny juh cez ceny energií, potravín, dopravu, poistenie, dostupnosť financovania a tlak na diplomatické zaradenie. Pre mnohé štáty je zásadnou otázkou, či môžu odmietnuť jednostranné sankcie alebo si zvoliť vlastnú pozíciu bez rizika odvetných opatrení. Práve tu získava rétorika BRICS o suverenite a reforme globálneho riadenia politickú príťažlivosť. Dlhodobá dôveryhodnosť skupiny však bude závisieť od toho, či dokáže presadzovať rovnaké zásady aj v situáciách, keď sa týkajú jej vlastných členov.
Brazília a Globálny juh: význam politickej autonómie
Prvá priložená správa opisuje predbežné výsledky brazílskych prezidentských volieb a víťazstvo Luiza Inácia Lulu da Silvu, pričom zároveň uvádza spor o uznanie výsledku a silné postavenie konzervatívcov v parlamente. Keďže ide o predbežnú správu, jej tvrdenia treba chápať v rámci uvedeného stavu k 26. októbru 2026 a pred definitívnym politickým či právnym uzavretím procesu. Ak sa výsledok potvrdí, pokračovanie Lulovej politiky by mohlo udržať Brazíliu v pozícii aktéra, ktorý sa usiluje o strategickú autonómiu voči Washingtonu a súčasne zachováva priestor na spoluprácu so Západom.Brazília je pre BRICS významná práve tým, že jej záujmy nemožno zredukovať na rusko-čínske strategické partnerstvo. Jej diplomatická tradícia zdôrazňuje mnohostrannosť, rozvoj, obchod a reformu medzinárodných inštitúcií. Domáce politické rozdelenie a parlamentné obmedzenia však môžu znižovať schopnosť prezidenta presadzovať ambicióznu agendu. Pre Globálny juh je brazílsky príklad pripomienkou, že zahraničnopolitická autonómia závisí aj od vnútropolitickej stability, ekonomických výsledkov a spoločenskej legitimity.Globálny juh nie je jednotný politický subjekt. Zahŕňa exportérov energií, krajiny závislé od dovozu potravín, rýchlo rastúce technologické ekonomiky aj štáty s nízkymi príjmami a vysokým zadlžením. Ich spoločným záujmom môže byť spravodlivejšie zastúpenie v medzinárodných inštitúciách a dostupnejšie financovanie, nie nevyhnutne konfrontácia so Západom. BRICS bude úspešný vtedy, ak ponúkne konkrétne rozvojové výsledky a nebude od partnerov vyžadovať výber medzi dvoma geopolitickými tábormi.
Prognóza na roky 2027 – 2030
Najpravdepodobnejší scenár je postupná konsolidácia. Čínske predsedníctvo posilní pracovné mechanizmy, podporí projekty v oblasti investícií, digitálnej ekonomiky, energetiky a platieb a rozšíri účasť partnerských krajín. BRICS zostane neformálnym fórom, ale jeho spolupráca bude v niektorých oblastiach konkrétnejšia a technicky prepracovanejšia. Noví plní členovia môžu pribúdať, avšak skôr selektívne než v ďalšej veľkej vlne.Druhý, ambicióznejší scenár predpokladá, že napätie so Západom urýchli alternatívne finančné a logistické siete. Väčšie využívanie národných mien, nové investičné nástroje a koordinácia pri kritických surovinách by mohli znížiť zraniteľnosť niektorých členov voči sankciám. Ani v tomto scenári však nemožno očakávať rýchly koniec dominancie dolára či jednotnú vojenskú štruktúru BRICS. Prekážkami zostanú rozdielne ekonomické modely, menová volatilita, geopolitická rivalita a obmedzená dôvera.Negatívny scenár by nastal, ak by sa prehlbujúce konflikty preniesli do samotnej skupiny, napríklad cez súperenie Číny a Indie, odlišné postoje k Iránu alebo spor o rozširovanie. V takom prípade by BRICS mohol zostať významným symbolickým fórom, ale jeho schopnosť koordinovať konkrétne kroky by sa oslabila. Zároveň by pokračujúca vojenská eskalácia v Európe, na Blízkom východe alebo vo východnej Ázii mohla zvýšiť tlak na členov, aby sa jasnejšie priklonili k jednej strane.Bezpečnostný vývoj bude pravdepodobne charakterizovať súbežná konkurencia a selektívna spolupráca. Čínsko-rusko-severokórejské väzby môžu ďalej rásť, no ich súdržnosť bude limitovaná rozdielnymi cieľmi. BRICS ako celok sa skôr zameria na suverenitu, hospodársku odolnosť a diplomatickú koordináciu než na vytvorenie spoločnej obrany. V oblasti kybernetickej bezpečnosti a technológií sa zvýši význam ochrany kritickej infraštruktúry, pravidiel umelej inteligencie, satelitných kapacít a bezpečnosti dát. Konkrétne tvrdenia o tajných spoločných projektoch však musia zostať podmienené overiteľnými dôkazmi.
Záver
BRICS sa nevyvíja ako hotová alternatíva k celému západnému systému, ale ako rastúca sieť spolupráce, ktorá umožňuje členským štátom a partnerom diverzifikovať ekonomické väzby a koordinovať postoje. Čínske predsedníctvo v roku 2027 bude skúškou, či sa politická váha rozšíreného zoskupenia dokáže premeniť na funkčné inštitúcie, investície a merateľné výsledky. Najpravdepodobnejší vývoj predstavuje postupné právne a technické ukotvovanie konkrétnych oblastí bez vzniku nadnárodnej autority alebo spoločnej meny v krátkom čase.Pre USA, EÚ a NATO bude podstatné pochopiť, že rastúca autonómia Globálneho juhu nie je automaticky synonymom nepriateľstva. Zároveň nemožno podceniť vojenské a technologické dôsledky užších väzieb Ruska a Severnej Kórey ani hospodársku úlohu Číny. Ukrajina, Irán a Kuba ukazujú odlišné podoby sporu o sankcie, suverenitu a bezpečnostný poriadok. V nasledujúcich rokoch bude rozhodujúce, či veľmoci dokážu súťažiť bez toho, aby každú regionálnu krízu premenili na systémový konflikt.Z analytického hľadiska je preto vhodné sledovať nie iba deklarácie summitov, ale najmä praktické ukazovatele: objem financovania NDB a novej investičnej platformy, rozsah zúčtovania v národných menách, konkrétne dohody o kritických surovinách, prijatie nových partnerov, kontinuitu pracovných skupín a výsledky diplomatických iniciatív. Práve tieto ukazovatele ukážu, či sa BRICS mení na účinnejšiu štruktúru globálneho juhu, alebo zostane predovšetkým fórom politickej koordinácie.
Zdroje a poznámka k metodike
- 1. Priložený dokument: „Lula byl podle předběžných výsledků zvolen brazilským prezidentem“, 26. 10. 2026; zdroj uvedený v dokumente: AP / AFP / ČTK. Správa je použitá ako predbežný kontext, nie ako nezávisle potvrdené konečné rozhodnutie.
- 2. Priložený dokument: „NOVÝ MOCENSKÝ BLOK PROTI USA! Putin, Si Ťin-pching a Kim Čong-un prohlubují spolupráci“, 26. 10. 2026; zdroje uvedené v dokumente: Reuters / Yonhap / AFP / 38 North / První Zprávy. Interpretácie článku sú v komentári oddelené od faktov, ktoré si vyžadujú ďalšie overenie.
- 3. BRICS Brasil, Frequently Asked Questions about the BRICS: https://brics.br/en/about-the-brics/frequently-asked-questions-about-the-brics
- 4. Prime Minister of India, BRICS New Delhi Declaration, 12 September 2026: https://www.pmindia.gov.in/en/news_updates/brics-new-delhi-declaration-building-for-resilience-innovation-cooperation-and-sustainability-september-12-2026/
- 5. UK House of Commons Library, North Korea in 2026: Frequently asked questions, 18 September 2026: https://commonslibrary.parliament.uk/research-briefings/cbp-12204/
- 6. Congressional Research Service, Russia-North Korea Relations, updated 18 September 2026: https://www.everycrsreport.com/files/2026-09-18_IF12760_dc57da8b9ca2b31003af25371be55652c45900f1.html
- 7. Reuters, Cuba and US maintain ‚channels of communication‘ but no negotiations, 5 October 2026: https://www.reuters.com/world/americas/cuba-us-maintain-channels-communication-no-negotiations-diplomat-says-2026-10-05/
- 8. Reuters, Top Cuban diplomat accuses US of threatening countries that vote with Cuba at United Nations, 21 October 2026: https://www.investing.com/news/world-news/top-cuban-diplomat-accuses-us-of-threatening-countries-that-vote-with-cuba-at-united-nations-4963742
- 9. Associated Press, Delegations meet in Iran with Mideast region on edge over potential for renewed fighting, 26 October 2026: https://apnews.com/article/36486edb61b3bf4e0df67e8a17123e44
Metodická poznámka: Text kombinuje obsah dvoch dodaných príloh s verejne dostupnými zdrojmi a analytickou prognózou. Prognózy predstavujú scenáre a odhady, nie isté predpovede. Tvrdenia o plánovanom vojenskom konflikte, tajných kybernetických projektoch alebo konkrétnych technologických transferoch sa neuvádzajú ako potvrdené bez nezávislých dôkazov.
Spracovala:
Ing., Mgr. Iveta Kopasová
zakladateľka a hlavná analytička
INSTITUTE FOR FUTURE ECONOMICS & STRATEGY (IFES), s.r.o.
Medzinárodné partnerstvá | Strategický a geoekonomický advisory model
Tel.: 094 822 33 97 | E-mail: info@ifes.sk | Web: https://ifes.sk