ANALYTICKÝ MATERIÁL

Analýza vystúpenia Sergeja Lavrova vo Valnom zhromaždení OSN

81. zasadnutie Valného zhromaždenia OSN – New York, 26. september 2026

Vypracované na základe priloženého prepisu a overeného oficiálneho textu vystúpenia
Dátum spracovania: 6. október 2026

Identifikácia a kontext vystúpenia

Sergej Viktorovič Lavrov, minister zahraničných vecí Ruskej federácie, vystúpil 26. septembra 2026 v New Yorku v rámci všeobecnej rozpravy 81. zasadnutia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (VZ OSN). Všeobecná rozprava 81. zasadnutia prebiehala od 22. do 28. septembra 2026. Oficiálna stránka Stálej misie Ruskej federácie pri OSN uvádza pri Lavrovovom prejave dátum 26. september 2026.Priložený materiál má podobu časovo označeného prepisu približne 15-minútového videozáznamu. Je tematicky členený do blokov, ktoré sledujú hlavné línie ruského zahraničnopolitického posolstva: multipolárny svet, kritiku Západu, Blízky východ, Palestínu, Kubu, Balkán, Ukrajinu, historickú interpretáciu Norimbergu, jazykovú otázku na Ukrajine, reformu Bezpečnostnej rady, kybernetickú bezpečnosť a umelú inteligenciu, kolonializmus a napokon eurázijskú bezpečnostnú architektúru. Analytická poznámka k podkladu: priložený prepis obsahuje viaceré zjavné chyby automatického prepisu a niektoré foneticky skomolené mená či názvy. Pri identifikácii dátumu, mena a kľúčových formulácií bola preto použitá oficiálna verzia vystúpenia Stálej misie Ruskej federácie pri OSN. Samotná analýza však vychádza zo všetkých tematických bodov obsiahnutých v priloženom materiáli a zachováva ich rozsah.

Hlavné posolstvo prejavu

Jadrom prejavu je tvrdenie, že medzinárodný systém prechádza zásadnou transformáciou: od obdobia západnej dominancie k multipolárnemu svetovému poriadku. Lavrov tento proces nepredstavuje ako vzdialenú možnosť, ale ako prebiehajúcu geopolitickú realitu. Za hlavné nositeľské centrá nového systému označuje krajiny globálneho Juhu a Východu, ktoré podľa jeho interpretácie posilňujú svoju suverenitu, preberajú zodpovednosť za bezpečnosť vo svojich regiónoch a odmietajú vonkajší politický tlak. Rusko sa v tejto koncepcii neprezentuje ako izolovaný aktér. Lavrov ho umiestňuje do širšej siete formátov a partnerstiev – SNŠ, ŠOS, BRICS a ďalších združení, ktoré označuje ako súčasť „svetovej väčšiny“. Zmyslom tohto rámca je ukázať, že ruská zahraničná politika má podľa Moskvy širšiu medzinárodnú základňu a že konflikt so Západom nie je možné interpretovať iba ako bilaterálny konflikt Rusko – Západ. Druhou hlavnou líniou je delegitimizácia predstavy o unipolárnom systéme. Lavrov tvrdí, že „západná menšina“ sa snaží zachovať privilegované postavenie a presadzovať vlastné pravidlá. V tomto rámci sa Spojené štáty a širší Západ stávajú v prejave nielen politickým protivníkom Ruska, ale aj symbolom modelu medzinárodných vzťahov, ktorý má byť nahradený multipolaritou.

Multipolarita ako základná koncepcia ruského zahraničnopolitického myslenia

Lavrov začína prejav odkazom na „tektonické posuny“ vo svetovej politike. Tento pojem je dôležitý, pretože naznačuje štrukturálnu, nie iba dočasnú zmenu. Multipolarita je prezentovaná ako výsledok dlhodobejšieho presunu ekonomickej, politickej a bezpečnostnej váhy mimo tradičného euroatlantického centra.

• globálny Juh a Východ sú podľa Lavrova novými suverénnymi centrami rozvoja;
• štáty týchto regiónov majú podľa ruského pohľadu väčšiu zodpovednosť za vlastnú regionálnu bezpečnosť;
• odmietanie vonkajšieho tlaku je postavené vedľa rešpektovania medzinárodného práva;
• prosperita má byť chápaná ako prospech všetkých štátov, nie iba „vyvolených“;
• BRICS, ŠOS a SNŠ sú predstavené ako praktické nosiče multipolárneho usporiadania.

Strategicky je významné, že Lavrov nedefinuje multipolaritu iba ako rozdelenie moci medzi viac veľmocí. Spája ju so suverenitou, nezasahovaním, rovnosťou štátov a odmietnutím hegemonickej bezpečnostnej architektúry. Ide teda o normatívny koncept, ktorým Moskva odôvodňuje potrebu zmeny pravidiel fungovania medzinárodného systému.

 Kritika Západu a koncept „jediného hegemóna“

Nasledujúca časť prejavu vytvára výrazný konfliktový rámec. Západ je označený za „menšinu“, ktorá podľa Lavrova po stáročia dominovala na úkor zdrojov iných krajín. Rusko naopak vystupuje ako aktér, ktorý sa snaží obnoviť rovnováhu a presadzovať pravidlá založené na suverenite.Lavrov pritom nadväzuje na formuláciu Vladimira Putina o „diktatúre jediného hegemóna“. Politickým cieľom tejto argumentácie je presunúť pozornosť od otázky ruskej zodpovednosti v konkrétnych konfliktoch k širšej otázke legitimity existujúcej mocenskej štruktúry.Z analytického hľadiska ide o klasický prvok strategickej komunikácie: konkrétne geopolitické spory sú zasadené do veľkého príbehu systémovej transformácie. Konflikt Ruska so Západom je tým prezentovaný ako súčasť historického prechodu od unipolarity k multipolarite.

 Venezuela a princíp imunity štátnych predstaviteľov

Lavrov uvádza Venezuelu ako príklad toho, čo označuje za porušovanie medzinárodného práva zo strany Spojených štátov. V prejave tvrdí, že americká invázia vyústila do zajatia prezidenta Nicolása Madura a jeho manželky a ich zadržiavania bez súdu. Na tomto prípade stavia argument o potrebe rešpektovať imunitu a nedotknuteľnosť najvyšších predstaviteľov štátov. V samotnom ruskom naratíve nejde iba o Venezuelu. Príklad má demonštrovať širší princíp: ak sa pravidlá medzinárodného práva uplatňujú selektívne podľa mocenského postavenia štátu, podľa Moskvy sa oslabuje dôveryhodnosť celého systému.Pri analytickom použití tejto časti je potrebné odlíšiť tvrdenie Lavrova od nezávisle overeného faktického opisu udalostí. V tejto analýze je preto Venezuela vedená ako súčasť argumentácie ruského ministra, nie ako samostatne potvrdený faktický záver.

Irán, Perzský záliv a jadrová otázka

Ďalšou významnou časťou prejavu je Irán a širšia bezpečnostná situácia v Perzskom zálive. Lavrov odsudzuje zabitie najvyššieho vodcu Iránu ajatolláha Alího Chameneího a členov iránskeho vojenského a politického vedenia. Súčasne tvrdí, že americko-izraelská vojenská kampaň zasiahla civilnú infraštruktúru a mierové jadrové zariadenia pod zárukami MAAE.Z pohľadu ruského ministra je jadrový rozmer mimoriadne dôležitý. Argumentuje, že útoky na zariadenia pod zárukami MAAE poškodzujú autoritu agentúry a širší systém nešírenia jadrových zbraní. Tým Lavrov posúva otázku z regionálneho konfliktu do roviny fungovania globálneho bezpečnostného režimu.Ako riešenie Lavrov navrhuje obnovu dôvery medzi pobrežnými štátmi Perzského zálivu, arabskými krajinami a Iránom. Rusko sa pritom stavia do pozície aktéra pripraveného prispieť k stabilnej regionálnej bezpečnostnej architektúre. Táto formulácia je strategicky významná: Moskva sa nesnaží iba kritizovať USA a Izrael, ale zároveň ponúka vlastný model regionálneho usporiadania.

Palestína, Gaza a širší Blízky východ

Lavrov označuje vytvorenie palestínskej štátnosti za hlavný problém Blízkeho východu a odvoláva sa na početné rezolúcie OSN. Kritizuje humanitárnu situáciu v Gaze a pokračovanie konfliktu napriek mierovému plánu podporovanému Spojenými štátmi. Osobitne upozorňuje na rozširovanie izraelskej osadníckej činnosti na Západnom brehu. Podľa jeho argumentácie môže pokračovanie tohto trendu znemožniť vytvorenie palestínskeho štátu. Súčasne tvrdí, že absencia riešenia palestínskej otázky predstavuje dlhodobú hrozbu aj pre bezpečnosť Izraela.Dôležité je, že Lavrov rozširuje palestínsku otázku do celého regiónu: spomína Libanon, Sýriu, Jemen, Irak, Sudán, Somálsko, Južný Sudán a ďalšie africké krajiny. Ruská diplomacia tak konštruuje obraz prepojenej bezpečnostnej krízy, ktorú nemožno riešiť izolovane po jednotlivých konfliktoch.

 Kuba ako príklad sankčnej a mocenskej politiky

Kuba je v prejave zaradená medzi prípady, ktoré podľa Lavrova vyžadujú pozornosť medzinárodného spoločenstva. Rusko deklaruje solidaritu s kubánskou vládou a obyvateľstvom a vyzýva na zrušenie námornej blokády, odstránenie obchodných obmedzení a vyradenie Kuby zo zoznamu štátov podporujúcich terorizmus.V štruktúre prejavu Kuba funguje ako ďalší príklad údajnej selektívnosti západnej politiky a sankčných režimov. Spolu s Venezuelou a Iránom posilňuje Lavrovov širší argument, že USA používajú ekonomické, politické a vojenské nástroje na presadzovanie vlastnej hierarchie moci.

Balkán, Kosovo a Bosna a Hercegovina

Lavrov následne prenáša argument o dvojitom metri na Balkán. Kritizuje Európsku úniu za údajné nerešpektovanie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 a tvrdí, že Srbsko je tlačené k akceptácii straty Kosova a k sankciám voči Rusku výmenou za perspektívu európskej integrácie.V prípade Bosny a Hercegoviny tvrdí, že Srbi sú tlačení k odovzdaniu ústavných právomocí, ktoré podľa jeho výkladu garantuje Daytonská dohoda a príslušný rámec OSN.Geopolitický význam tejto časti spočíva v tom, že Balkán je využitý ako európsky príklad ruskej tézy o selektívnom uplatňovaní medzinárodného práva. Rusko sa zároveň prezentuje ako obhajca princípu, že existujúce medzinárodné dohody a rezolúcie nemajú byť nahrádzané politickými rozhodnutiami mocných aktérov.

Ukrajina a európska bezpečnostná architektúra

Ukrajina predstavuje jednu z najdlhších a najostrejších častí prejavu. Lavrov tvrdí, že západní podporovatelia Kyjeva ohrozujú medzinárodný mier a bezpečnosť a že cieľom Západu je udržať Rusko pod kontrolou. Európu obviňuje zo zničenia európskeho bezpečnostného systému a z podpory „rusofóbneho režimu“ v Kyjeve.Zásadným tvrdením je, že európske štáty podľa Lavrova bránia mierovým rokovaniam, zatiaľ čo záujem o rokovanie má mať aj administratíva Donalda Trumpa. Dodávky zbraní Ukrajine sú prezentované ako predlžovanie konfliktu a ako faktor umožňujúci útoky na civilnú infraštruktúru.Lavrov zároveň používa jazyk strategickej nevyhnutnosti: tvrdí, že Rusko bude pokračovať v dosahovaní svojich cieľov a že „ciele špeciálnej vojenskej operácie budú dosiahnuté“. V ruskom politickom rámci ide o odmietnutie interpretácie konfliktu ako situácie, v ktorej by Moskva mohla jednostranne ustúpiť od svojich deklarovaných cieľov.Analyticky je významné aj to, že Lavrov spája ukrajinskú otázku s celkovou reformou európskej bezpečnostnej architektúry. Konflikt tak nepredstavuje iba ako bilaterálny rusko-ukrajinský spor, ale ako dôsledok širšieho konfliktu o pravidlá európskej bezpečnosti.

Norimberg, druhá svetová vojna a historická pamäť

Historická časť prejavu je mimoriadne dôležitá pre pochopenie ruskej strategickej komunikácie. Lavrov pripomína 80. výročie ukončenia Norimberského procesu, ktoré pripadlo na 1. október 1946, a tvrdí, že výsledky druhej svetovej vojny sú základom povojnového svetového poriadku a sú zakotvené v Charte OSN.Následne však historickú paralelu používa na kritiku súčasnej Ukrajiny a európskych štátov. Tvrdí, že v časti EÚ existujú rusofóbne a podľa jeho slov aj rasovo nadradené postoje a že Ukrajina oslavuje nacistických kolaborantov. Súčasne kritizuje hlasovanie západných krajín proti ruskej rezolúcii o boji proti heroizácii nacizmu.Táto časť prejavu má viacero funkcií. Po prvé, spája súčasný konflikt s morálnym dedičstvom víťazstva nad nacizmom. Po druhé, Rusko stavia do pozície jedného z hlavných historických garantov povojnového systému. Po tretie, kritiku Ukrajiny a Západu rámcuje ako pokračovanie boja proti ideológiám, ktoré Moskva označuje za historicky nebezpečné.V odbornom texte je vhodné túto časť označovať ako historicko-politický naratív, pretože viaceré hodnotiace tvrdenia sú predmetom zásadného sporu medzi Ruskom a západnými štátmi a nemožno ich bez ďalšieho preberať ako nestranný historický fakt.

Jazyková otázka, ľudské práva a „európske hodnoty“

Lavrov tvrdí, že Ukrajina porušuje princípy Charty OSN týkajúce sa ľudských práv a slobôd, pričom ako hlavný príklad uvádza postavenie ruského jazyka. V priloženom prepise aj v oficiálnom texte zaznieva tvrdenie, že ruský jazyk je na Ukrajine zakázaný a jeho používanie môže byť trestané.Z analytického hľadiska je potrebné odlíšiť politickú formuláciu od právneho a faktického posúdenia ukrajinskej jazykovej legislatívy. Lavrov používa jazykovú otázku ako nástroj argumentácie o selektívnom uplatňovaní ľudských práv a ako dôkaz toho, že deklarované „európske hodnoty“ sú podľa Moskvy v rozpore s praxou.Táto časť je zároveň dôležitá pre širší spor o identitu Ukrajiny: ruská argumentácia kladie dôraz na ochranu ruskojazyčného obyvateľstva, zatiaľ čo ukrajinská politika zdôrazňuje posilňovanie štátneho jazyka v kontexte národnej suverenity a vojny.

 Ruská interpretácia vojny a Charty OSN

Lavrov explicitne tvrdí, že Rusko začalo v roku 2022 „špeciálnu vojenskú operáciu“ na ochranu obyvateľov Donbasu a Novoruska a že pokračuje v boji za ich bezpečnosť a práva v súlade s Chartou OSN. Ide o kľúčový legitimačný prvok celého prejavu.Pre ruskú argumentáciu je charakteristické, že Charta OSN nie je prezentovaná iba ako právny dokument upravujúci vzťahy medzi štátmi, ale ako rámec, ktorý má byť uplatňovaný „v celku“ a nie selektívne. Lavrov tým reaguje na kritiku, že Rusko porušuje princípy Charty, tvrdením, že problémom je podľa Moskvy selektívna interpretácia týchto princípov zo strany západných štátov.Zároveň deklaruje, že ruské vojenské ciele budú dosiahnuté bez ohľadu na okolnosti. Tento výrok naznačuje, že prejav nie je koncipovaný ako jednostranná ponuka kompromisu, ale ako kombinácia politickej kritiky, ponuky alternatívnej bezpečnostnej architektúry a potvrdenia ruských strategických cieľov.

 Reforma Bezpečnostnej rady OSN

Významným inštitucionálnym bodom je reforma Bezpečnostnej rady OSN. Lavrov uvádza, že nový generálny tajomník má zostať nestranný a reprezentovať celé medzinárodné spoločenstvo. Súčasne odmieta rozširovanie počtu stálych kresiel o ďalšie západné krajiny, najmä Nemecko a Japonsko.Naopak podporuje posilnenie zastúpenia Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky. Konkrétne uvádza podporu kandidatúry Brazílie a Indie na stále miesta a požaduje zohľadnenie záujmov Afriky v súlade s Ezulwiniho konsenzom a Sirtskou deklaráciou.Tento bod priamo zapadá do širšej logiky prejavu: reforma OSN má podľa ruského pohľadu odrážať nový pomer síl v medzinárodnom systéme. Nejde teda iba o technickú reformu Bezpečnostnej rady, ale o inštitucionalizáciu multipolárneho sveta.

 BRICS, ŠOS, EAEU, SNŠ a ODKB ako sieť multipolarity

V ďalšej časti Lavrov opätovne uvádza BRICS spolu so Šanghajskou organizáciou spolupráce, Eurázijskou hospodárskou úniou, Spoločenstvom nezávislých štátov a Organizáciou Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti. Tieto formáty predstavuje ako základ praktickej spolupráce Ruska so spojencami a strategickými partnermi.Dôležité je, že BRICS v prejave nie je definovaný ako protiváha v úzkom vojenskom zmysle. Je skôr súčasťou širšieho systému politickej, ekonomickej a civilizačnej pluralizácie svetového poriadku. Z pohľadu IFES je tento prvok relevantný najmä preto, že potvrdzuje rastúci význam BRICS v ruskej koncepcii multipolarity.

Kybernetická bezpečnosť a umelá inteligencia

Lavrov venuje pozornosť aj novým technológiám. Tvrdí, že medzinárodná informačná bezpečnosť sa dostáva do popredia a že centrálna úloha v tejto oblasti má patriť OSN, nie úzkym a netransparentným mechanizmom.Odkazuje na Dohovor OSN proti počítačovej kriminalite, ktorý bol podľa prejavu otvorený na podpis v Hanoji v októbri predchádzajúceho roka, a víta vznik globálneho mechanizmu pod záštitou OSN. Súčasne zdôrazňuje, že pri umelej inteligencii musia byť pravidlá formulované na rovnom základe za účasti všetkých krajín.Rusko podporuje Globálny dialóg o riadení AI a Medzinárodný nezávislý vedecký panel pre AI a zároveň podporuje čínsku iniciatívu na vytvorenie svetovej organizácie pre spoluprácu v oblasti umelej inteligencie.Strategicky ide o veľmi zaujímavý posun: Rusko sa nesnaží prezentovať iba ako vojenský a geopolitický aktér, ale aj ako aktér, ktorý chce spoluurčovať pravidlá digitálneho a technologického poriadku. Zároveň sa tu opakuje základná téza prejavu – globálne pravidlá majú byť tvorené multilaterálne, nie v rámci úzkych západných formátov.

 Kolonializmus a neokolonializmus

Lavrov nadväzuje na sovietsku historickú úlohu v dekolonizácii Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky. Tvrdí, že ďalšia demokratizácia medzinárodného života nie je možná bez odstránenia pretrvávajúcich neokoloniálnych praktík.Odkazuje na rezolúciu Valného zhromaždenia, ktorá má ustanoviť 14. december ako Medzinárodný deň proti kolonializmu vo všetkých jeho formách a prejavoch. Súčasne pozýva podporovateľov boja proti súčasným formám neokolonializmu na medzinárodné zhromaždenie hnutia za slobodu národov, ktoré sa má uskutočniť v Rusku.Téma neokolonializmu plní v prejave funkciu mosta medzi historickou kritikou západného kolonializmu a súčasným argumentom o multipolarite. Globálny Juh je tým prezentovaný ako skupina štátov, ktoré majú spoločný záujem na väčšej suverenite a na znížení závislosti od západných centier moci.

 Nedeliteľná bezpečnosť, NATO a veľké eurázijské partnerstvo

Záver prejavu sa vracia k otázke bezpečnostnej architektúry. Lavrov tvrdí, že trvalý mier je možný iba vtedy, keď skončí nebezpečné súperenie najväčších svetových aktérov. Ako základ riešenia uvádza Chartu OSN a princíp rovnej a nedeliteľnej bezpečnosti.Tento princíp interpretuje tak, že bezpečnosť jedného štátu nesmie byť zabezpečovaná na úkor bezpečnosti iných štátov a že žiadna krajina, skupina krajín ani organizácia nemá usilovať o bezpečnostnú dominanciu.Najvýraznejšie tento argument smeruje proti NATO. Lavrov tvrdí, že NATO rozširuje svoj vplyv ďaleko za geografické hranice svojej pôvodnej oblasti a uvádza juhovýchodnú a severovýchodnú Áziu.Ako alternatívu predstavuje iniciatívu Vladimira Putina na vytvorenie Veľkého eurázijského partnerstva a bezpečnostnej architektúry pre celý eurázijský kontinent. Spomína tiež spoločné vyhlásenie Ruska, Bieloruska a ďalších podobne zmýšľajúcich štátov o začatí práce na „Eurázijskej charte rozmanitosti a multipolarity v 21. storočí“.Záver preto nie je iba kritikou existujúceho systému. Lavrov ponúka alternatívny organizačný koncept: celoeurázijskú bezpečnostnú a rozvojovú architektúru, ktorá má dopĺňať a harmonizovať existujúce mechanizmy podľa reality vznikajúceho multipolárneho sveta.

Celkové analytické vyhodnotenie prejavu

Prejav možno interpretovať ako programové vystúpenie ruskej diplomacie na tému transformácie medzinárodného systému. Nie je koncipovaný primárne ako zmierovací prejav, ale ako politická a strategická deklarácia. Jeho jednotlivé časti sa navzájom prepájajú do jedného rámca.

1. Svet sa podľa Moskvy presúva od unipolarity k multipolarite.
2. Globálny Juh a Východ majú byť novými suverénnymi centrami rozvoja a bezpečnosti.
3. BRICS, ŠOS a ďalšie formáty sú chápané ako praktické platformy vznikajúcej multipolarity.
4. Západ a najmä USA sú v prejave prezentované ako hlavný nositeľ hegemonickej politiky.
5. Ukrajina je interpretovaná ako súčasť širšieho konfliktu o európsku a globálnu bezpečnostnú architektúru.
6. Blízky východ je prezentovaný ako dôsledok zlyhania súčasného bezpečnostného systému a ako priestor pre väčšiu úlohu Ruska.
7. OSN je napriek kritike súčasného systému označená za hlavné fórum legitímneho multilaterálneho rozhodovania.
8. Reforma Bezpečnostnej rady má odrážať väčšiu váhu Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky.
9. Technologické otázky, kyberbezpečnosť a AI sú súčasťou budúceho geopolitického súperenia a tvorby pravidiel.
10. Veľké eurázijské partnerstvo je predstavené ako dlhodobá alternatíva k euroatlantickej bezpečnostnej architektúre.

Z obsahového hľadiska je preto prejav možné čítať ako kombináciu troch vrstiev: po prvé, obranu ruských pozícií v aktuálnych konfliktoch; po druhé, kritiku západnej mocenskej dominancie; a po tretie, ponuku alternatívneho multipolárneho usporiadania založeného na suverenite, regionálnej bezpečnosti, posilnení globálneho Juhu a väčšej úlohe OSN.

 Čo je na prejave strategicky najdôležitejšie

Pre odbornú geopolitickú analýzu sú podľa môjho hodnotenia najdôležitejšie najmä tieto signály:

• Rusko sa identifikuje s konceptom „globálnej väčšiny“ a explicitne prepája túto koncepciu s BRICS.
• Moskva nepovažuje multipolaritu za ideologický slogan, ale za vznikajúcu štruktúru medzinárodného systému.
• Reforma OSN a najmä Bezpečnostnej rady je prezentovaná ako nástroj, ktorým sa má nový pomer síl premietnuť do globálnych inštitúcií.
• Rusko odmieta ďalšie stále kreslá pre Nemecko a Japonsko, pričom podporuje Brazíliu, Indiu a väčšie zastúpenie Afriky.
• Moskva spája bezpečnostnú politiku s ekonomickou a technologickou transformáciou – od BRICS až po AI a kybernetickú bezpečnosť.
• Eurázijská bezpečnostná architektúra je prezentovaná ako dlhodobý projekt, nie iba ako reakcia na vojnu na Ukrajine.
• Prejav ukazuje snahu Ruska vystupovať ako jeden z architektov nového systému, nie iba ako štát reagujúci na tlak Západu.
•  

 Záver pre geopolitické sledovanie ďalšieho vývoja

Lavrovov prejav z 26. septembra 2026 je významný predovšetkým tým, že spája aktuálne konflikty s dlhodobou predstavou o prestavbe medzinárodného systému. Ukrajina, Blízky východ, Venezuela, Kuba, Balkán, reforma OSN, BRICS, AI a eurázijská bezpečnostná architektúra nie sú v prejave izolované témy. Sú súčasťou jedného rámca: prechod od systému dominovaného jedným centrom k systému viacerých centier moci.Z pohľadu IFES je osobitne relevantné sledovať tri línie ďalšieho vývoja: po prvé, ako sa bude BRICS meniť z politického formátu na nástroj praktickej koordinácie globálneho Juhu; po druhé, či sa podarí Rusku a jeho partnerom vytvárať paralelné alebo doplnkové bezpečnostné a ekonomické mechanizmy v Eurázii; a po tretie, do akej miery sa reforma OSN stane skutočným nástrojom na odraz nového rozloženia globálnej moci.Prejav zároveň ukazuje, že Moskva bude aj naďalej používať Chartu OSN, suverenitu, nedeliteľnú bezpečnosť a historické dedičstvo druhej svetovej vojny ako hlavné normatívne piliere svojej diplomatickej argumentácie. Zároveň však treba pri ďalšom odbornom použití jednotlivé faktické tvrdenia Lavrova odlišovať od ich politickej interpretácie a podľa potreby ich overovať v primárnych dokumentoch OSN, medzinárodných zmluvách a oficiálnych dokumentoch príslušných štátov.

Poznámka k zdrojovej práci

Základom analýzy je priložený používateľský materiál „Sergej Lavrov – vystúpenie v OSN“, ktorý obsahuje časovo označený prepis prejavu. Pre overenie dátumu, kontextu a presného znenia kľúčových pasáží bola použitá oficiálna stránka Stálej misie Ruskej federácie pri OSN a oficiálne materiály OSN k 81. zasadnutiu Valného zhromaždenia.Pri tvrdeniach, ktoré sú súčasťou politickej argumentácie ruského ministra a ktorých faktická správnosť môže byť predmetom medzinárodného sporu, je v texte zámerne používané označenie „Lavrov tvrdí“, „podľa prejavu“ alebo „ruská interpretácia“. Cieľom je zachovať informačnú hodnotu prejavu bez toho, aby sa politické tvrdenie automaticky prezentovalo ako nestranný fakt.

Zdroje

1. Priložený dokument používateľa: „Sergej Lavrov – vystúpenie v OSN“, 9 strán, časovo označený prepis videozáznamu.

2. Permanent Mission of the Russian Federation to the United Nations: Foreign Minister Sergey Lavrov’s statement at the General Debate of the 81st Session of the UN General Assembly, 26 September 2026. https://russiaun.ru/en/news/unga8126092026

3. United Nations, President of the General Assembly: General debate of the eighty-first session of the General Assembly, 22–28 September 2026. https://www.un.org/pga/81/event/general-debate-of-the-eighty-first-session-of-the-general-assembly/

4. United Nations Web TV / UN Transcripts: materiály k vystúpeniam a rokovaniam 81. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN, september 2026. https://webtv.un.org/ a https://transcripts.un.org/

5. UN General Debate website – 81st session, September 2026: oficiálne texty vystúpení a dokumenty všeobecnej rozpravy. https://gadebate.un.org/

6. United Nations General Assembly, Official Documents / Digital Library – dokumenty a rezolúcie OSN súvisiace s Chartou OSN, Bezpečnostnou radou, Blízkym východom a ďalšími témami.

Spracovala:

Ing., Mgr. Iveta Kopasová

zakladateľka a hlavná analytička

INSTITUTE FOR FUTURE ECONOMICS & STRATEGY (IFES), s.r.o.

Medzinárodné partnerstvá | Strategický a geoekonomický advisory model

Tel.: 094 822 33 97  |  E-mail: info@ifes.sk  |  Web: https://ifes.sk

IFES – Institute for Future Economics & Strategy, s.r.o.
Analytický materiál | 6. október 2026