Svet sa mení rýchlejšie, než sme si ešte pred niekoľkými rokmi dokázali predstaviť. Desaťročia fungoval globálny ekonomický poriadok podľa pravidiel, ktoré sa zdali stabilné a takmer nemenné. Európa bola synonymom hospodárskej sily, vysokého životného štandardu a priemyselnej vyspelosti. Spojené štáty predstavovali dominantnú ekonomickú a geopolitickú mocnosť a globalizácia vytvárala svet bez hraníc, v ktorom sa výroba presúvala tam, kde bola najlacnejšia a najefektívnejšia. Dnes sa však objavuje čoraz viac signálov, že tento model sa začína meniť. Ekonóm a analytik Jeffrey Sachs upozorňuje, že nejde iba o ďalší hospodársky cyklus alebo bežnú ekonomickú krízu. Podľa jeho pohľadu vstupuje svet do obdobia zásadnej štrukturálnej premeny, ktorá môže predstavovať jednu z najväčších zmien od konca studenej vojny. Nejde len o ekonomické ukazovatele. Menia sa výrobné centrá, energetické vzťahy, technologické priority, obchodné aliancie aj samotné rozdelenie moci vo svete.
Koniec sveta, ktorý sme poznali
Po skončení studenej vojny vznikol model, ktorý fungoval relatívne jednoducho. Spojené štáty dominovali svetovým financiám, dolár bol základnou rezervnou menou a Európa profitovala z kombinácie silného priemyslu, exportu a rastúcej globalizácie. Mnohí verili, že tento systém bude pokračovať prakticky neobmedzene. Predstava, že Západ bude dlhodobo určovať pravidlá globálneho vývoja, sa stala takmer samozrejmosťou. Pod povrchom však prebiehal iný proces. Ázijské krajiny postupne budovali vlastné výrobné kapacity, investovali do infraštruktúry, vzdelávania, technológií a výskumu. To, čo bolo kedysi považované za lacnú výrobnú základňu sveta, sa postupne menilo na centrum technologických inovácií. Najvýraznejším príkladom je Čína. Krajina, ktorá bola ešte pred niekoľkými desaťročiami vnímaná najmä ako zdroj lacnej pracovnej sily, dnes patrí medzi najvýznamnejších svetových hráčov v oblasti technológií, priemyslu, umelej inteligencie a strategických investícií. To znamená, že svet sa postupne prestáva sústreďovať okolo jedného centra moci. Vzniká multipolárne prostredie. A práve tu začínajú problémy Európy.
Európa medzi dvoma veľkými hráčmi
Európska ekonomika bola dlhé roky postavená na niekoľkých základných pilieroch. Prvým bola dostupná energia. Druhým silný priemyselný sektor. Tretím export. A štvrtým bezpečnostná stabilita podporovaná transatlantickými vzťahmi.Mnohé z týchto pilierov dnes čelia vážnym výzvam. Energetická situácia sa po vojne na Ukrajine dramaticky zmenila. Výrazne sa zvýšili náklady na energie, čo ovplyvnilo konkurencieschopnosť európskych podnikov. Energia pritom nie je iba technická otázka. Predstavuje základ hospodárskej sily každej krajiny. Ak podniky platia výrazne viac za elektrinu alebo plyn než ich konkurenti, vzniká problém, ktorý nemožno dlhodobo ignorovať. Niektoré podniky už obmedzili výrobu. Iné presúvajú časť produkcie mimo Európy. Investície sa presúvajú do regiónov, ktoré ponúkajú nižšie náklady alebo výraznejšiu podporu domácemu priemyslu. To vytvára situáciu, v ktorej Európa môže začať strácať svoju tradičnú pozíciu.
Koniec globalizácie, akú sme poznali
Ďalšou zásadnou zmenou je transformácia globalizácie. Po desaťročia platilo, že ekonomická efektivita bola hlavnou prioritou. Výroba sa presúvala tam, kde boli najnižšie náklady. Dodávateľské reťazce sa rozprestierali cez celý svet. Dnes sa však situácia mení. Pandémia, geopolitické konflikty a obchodné napätie ukázali zraniteľnosť príliš komplikovaných dodávateľských systémov. Štáty začínajú viac riešiť bezpečnosť dodávok, technologickú nezávislosť a strategické odvetvia. Ekonomická logika založená výlučne na čo najnižších nákladoch ustupuje logike bezpečnosti. To znamená zásadnú zmenu. Svet sa čoraz viac rozdeľuje do mocenských blokov. Pre Európu to môže byť mimoriadne náročná situácia, pretože jej hospodársky model bol postavený práve na otvorenom obchode.
Investície do budúcnosti
Kým Európa zápasí s vnútornými problémami, ďalšie veľké ekonomiky masívne investujú do budúcnosti. Spojené štáty podporujú polovodiče, energetiku, výskum a moderné technológie. Čína pokračuje vo vytváraní vlastných technologických kapacít a rozširuje svoj vplyv prostredníctvom investícií a obchodu. Otázkou zostáva, či Európa dokáže vytvoriť vlastnú dlhodobú stratégiu. Častou kritikou je, že európsky priestor pôsobí pomaly, administratívne komplikovane a politicky rozdelený. Ak svet vstupuje do obdobia intenzívnej konkurencie, môže byť schopnosť rýchlo reagovať rozhodujúca.
Rastúce dlhy a sociálne napätie
Európske štáty zároveň čelia rastúcim finančným problémom. Pandémia, energetická kríza a ďalšie výdavky výrazne zvýšili zadlženie. Súčasne rastú náklady na obranu, sociálne systémy aj energetickú transformáciu. Vyššie úrokové sadzby znamenajú drahšie financovanie dlhov. To vytvára tlak na štátne rozpočty. Možnými dôsledkami môžu byť vyššie dane, úsporné opatrenia alebo obmedzenie niektorých výdavkov. Takéto kroky však môžu mať aj spoločenské následky. Ak obyvatelia začnú pociťovať pokles životnej úrovne, môže narastať frustrácia, nedôvera a politická polarizácia. História ukazuje, že ekonomické problémy často ovplyvňujú aj stabilitu politických systémov.
Smeruje Európa k hlbšej integrácii?
Zároveň sa objavuje ďalšia otázka – akým smerom sa bude vyvíjať samotná Európska únia. Európa vznikla ako projekt spolupráce a mieru. Počas desaťročí sa však postupne rozšírila z hospodárskeho spoločenstva na komplexný politický systém. Každá väčšia kríza priniesla nové mechanizmy spolupráce. Finančná kríza posilnila dohľad nad ekonomikami. Pandémia priniesla spoločné zadlženie. Bezpečnostné otázky otvorili debaty o obrane. Čoraz častejšie sa preto diskutuje o tom, či Európska únia smeruje k hlbšej integrácii. Jedna skupina tvrdí, že v novom svete je to nevyhnutnosť. Druhá upozorňuje na obavy zo straty suverenity a vzdialenosti rozhodovania od občanov. Táto diskusia môže v budúcnosti výrazne ovplyvniť smerovanie celého európskeho projektu.
Najdôležitejšia otázka budúcnosti
Možno najdôležitejšou otázkou nie je to, či sa svet mení. To je už zrejmé. Dôležitejšie je, či Európa dokáže túto zmenu pochopiť a prispôsobiť sa jej. Starý model fungovania založený na lacnej energii, stabilnom geopolitickom prostredí a neobmedzenej globalizácii sa mení. Nové obdobie môže byť náročnejšie, konkurenčnejšie a menej predvídateľné. Budúcnosť Európy preto nemusí závisieť iba od ekonomických čísel. Môže závisieť od schopnosti vytvoriť realistickú víziu, prijímať rozhodnutia a reagovať na meniacu sa realitu. Dejiny ukazujú, že veľké zmeny často prinášajú aj nové príležitosti. Otázkou zostáva, či ich Európa dokáže využiť.
Zdroj: Spracované podľa textov o názoroch Jeffreyho Sachsa na globálnu ekonomiku, postavenie Európy a diskusiu o budúcom smerovaní Európskej únie.
Ing., Mgr. Iveta Kopasová
Zakladateľka a hlavná analytička
INSTITUTE FOR FUTURE ECONOMICS & STRATEGY (IFES), s.r.o.
Medzinárodné partnerstvá | Strategický a geoekonomický advisory model
📞 094 822 33 97
📧 info@ifes.sk | https://ifes.sk