Po skončení studenej vojny sa zdalo, že svet vstúpil do obdobia, v ktorom bude dominovať jediná veľmoc. Spojené štáty sa po rozpade Sovietskeho zväzu stali hlavným politickým, vojenským a ekonomickým centrom sveta. Mnohí vtedy verili, že vznikol stabilný medzinárodný systém, ktorého pravidlá budú dlhodobo určované predovšetkým Západom. Dnes sa však čoraz výraznejšie ukazuje, že realita sa mení a svet smeruje k omnoho zložitejšiemu usporiadaniu. Vzťahy medzi Ruskom, Iránom a Saudskou Arábiou predstavujú jeden zo symbolov tejto premeny. Ešte pred niekoľkými desaťročiami by bola predstava užšej spolupráce medzi týmito krajinami považovaná za málo pravdepodobnú. Každá z nich mala odlišné politické záujmy, rozdielne postavenie vo svete a často aj protichodné regionálne ambície. Dnes však vidíme, že medzinárodná politika sa stále viac riadi pragmatizmom a národnými záujmami, nie ideologickým rozdelením, ktoré dominovalo v minulosti. Jedným z najvýznamnejších faktorov tejto zmeny je energia. Ropa a zemný plyn už dávno nie sú iba hospodárskymi komoditami. Stali sa nástrojmi geopolitického vplyvu a strategického rozhodovania. Krajiny disponujúce významnými energetickými zdrojmi získavajú schopnosť ovplyvňovať nielen ceny na svetových trhoch, ale aj politické vzťahy medzi štátmi. Práve Rusko, Irán a Saudská Arábia patria medzi najvýznamnejších hráčov v tejto oblasti. Ich rastúca spolupráca naznačuje, že svetová politika sa začína presúvať od modelu, v ktorom jedna mocnosť určovala smerovanie medzinárodného poriadku, k modelu viacerých centier vplyvu. Zaujímavý je najmä postoj Saudskej Arábie. Tá bola desaťročia považovaná za jedného z najdôležitejších spojencov Spojených štátov na Blízkom východe. Partnerstvo bolo založené predovšetkým na bezpečnosti a energetike. Dnes však Saudská Arábia čoraz otvorenejšie ukazuje snahu viesť samostatnejšiu zahraničnú politiku. Rozširuje spoluprácu s Čínou, rozvíja nové ekonomické partnerstvá a zároveň mení prístup k regionálnym konfliktom. Obnovenie diplomatických vzťahov medzi Saudskou Arábiou a Iránom za sprostredkovania Číny predstavovalo významný moment. Nešlo iba o regionálnu dohodu medzi dvoma štátmi. Išlo o signál, že geopolitická rovnováha sa mení. Ešte pred niekoľkými rokmi by bolo ťažké predstaviť si situáciu, v ktorej by hlavnú diplomatickú úlohu na Blízkom východe nezohrával Washington, ale Peking. To však automaticky neznamená, že vzniká jednotný blok namierený proti Spojeným štátom. Takéto zjednodušenie by bolo nepresné. Skôr možno hovoriť o vzniku sveta, v ktorom krajiny nechcú byť závislé od jedného partnera alebo jednej mocenskej sféry. Štáty sa snažia vytvárať flexibilnejšie vzťahy podľa vlastných potrieb a záujmov. Dnešná medzinárodná politika sa čoraz viac podobá systému, v ktorom jednotliví hráči kombinujú ekonomické, bezpečnostné a strategické partnerstvá podľa aktuálnej situácie. Pre Spojené štáty to predstavuje novú realitu. Americký vplyv zostáva obrovský a USA naďalej patria medzi najsilnejšie krajiny sveta. Zdá sa však, že schopnosť jednostranne určovať smerovanie globálnej politiky postupne slabne. Vznik multipolárneho sveta môže priniesť nové príležitosti, ale zároveň aj nové riziká. Väčší počet mocenských centier môže vytvárať širší priestor na spoluprácu a vyvažovanie záujmov. Na druhej strane však môže viesť aj k väčšej neistote, regionálnym rivalitám a komplikovanejším vzťahom medzi štátmi. Najdôležitejším poznatkom je možno uvedomenie si, že svetový poriadok nie je nemenný. História ukazuje, že každá éra má svoje obdobie rastu aj svoje limity. Zdá sa, že obdobie unipolárneho sveta sa postupne končí a pred očami nám vzniká nová geopolitická realita, ktorej pravidlá ešte stále nie sú úplne jasné.
Zdroj: Spracované podľa článku „Rusko, Írán a Saúdská Arábie: nový řád bez dominance USA“.
Ing., Mgr. Iveta Kopasová
Zakladateľka a hlavná analytička
INSTITUTE FOR FUTURE ECONOMICS & STRATEGY (IFES), s.r.o.
Medzinárodné partnerstvá | Strategický a geoekonomický advisory model
📞 094 822 33 97
📧 info@ifes.sk | https://ifes.sk