Po desaťročia platilo, že Izrael patril medzi najpevnejších spojencov západných demokracií. Najmä Spojené štáty, ale aj mnohé európske krajiny, opakovane zdôrazňovali právo Izraela na bezpečnosť a sebaobranu. Po útoku Hamasu zo 7. októbra 2023 sa zdalo, že táto podpora bude ešte silnejšia. Dnes však zaznievajú tvrdšie slová. Viaceré západné krajiny otvorene kritizujú postup izraelskej vlády v Gaze, humanitárnu situáciu a rozširovanie osád na Západnom brehu Jordánu.
Objavuje sa otázka: Začína byť Izrael medzinárodne izolovaný?
Odpoveď nie je jednoduchá. Izrael nie je izolovaný v zmysle úplného opustenia spojencami. Má stále silné väzby s USA, bezpečnostné partnerstvá, obchodné vzťahy a technologické aliancie. No vzťahy so Západom sa menia a dôvera prechádza skúškou. Po útoku Hamasu väčšina západných štátov jednoznačne podporila Izrael a jeho právo na obranu. Situácia sa však začala meniť s pokračovaním vojny v Gaze a rastúcimi obavami z vysokého počtu civilných obetí, humanitárnej krízy a ničenia infraštruktúry. Časť spojencov začala zdôrazňovať, že podpora práva na obranu neznamená automatickú podporu všetkých vojenských krokov. Jedným z najspornejších bodov sa stalo rozširovanie izraelských osád na okupovanom Západnom brehu. Viaceré západné krajiny verejne odsúdili rozhodnutia izraelskej vlády schvaľovať nové osady. Tvrdia, že komplikujú vznik palestínskeho štátu, zvyšujú napätie a môžu znemožniť dvojštátne riešenie. Práve otázka nových osád patrí medzi najvýbušnejšie. Väčšina medzinárodného spoločenstva považuje Západný breh Jordánu za okupované palestínske územie od roku 1967. Podľa interpretácie Štvrtého ženevského dohovoru je presun civilného obyvateľstva okupačnej mocnosti na okupované územie v rozpore s medzinárodným právom. Organizácia Spojených národov opakovane označila izraelské osady za nelegálne a vyzvala na ich zastavenie. Izraelská vláda tieto tvrdenia odmieta. Argumentuje historickými väzbami, bezpečnostnými dôvodmi a tým, že právny status územia je predmetom sporu. Konzervatívne kruhy tvrdia, že osady sú strategickou ochranou. Otázka však znie: Ako sa má postaviť medzinárodné právo, ak štát pokračuje v politike, ktorú významná časť sveta považuje za porušenie pravidiel? Tu narážame na širší problém. Medzinárodné právo má autoritu iba do tej miery, do akej existuje vôľa štátov ho presadzovať. OSN môže prijímať rezolúcie, medzinárodné súdy vydávať stanoviská, spojenci vyjadrovať nesúhlas – ale bez politického tlaku bývajú praktické dôsledky obmedzené.
To vyvoláva nepríjemnú otázku: Platí medzinárodné právo rovnako pre všetkých?
Kritici hovoria o dvojitom metri. Ak sa pravidlá uplatňujú rozdielne podľa geopolitickej sily, oslabuje sa dôvera v celý systém. A to je problém ďaleko presahujúci Izrael a Palestínu.
Aké môžu byť dôsledky? Väčší diplomatický tlak na Izrael, rastúca kritika vlády Benjamina Netanjahua, komplikovanejšia cesta k dvojštátnemu riešeniu a tlak na USA, ktoré sú najbližším partnerom Izraela. Otázka teda nestojí tak, či je Izrael izolovaný. Presnejšie znie: Dokáže si Izrael udržať tradičných spojencov, ak bude pokračovať politika, ktorú časť Západu považuje za prekážku mieru? Jedno je isté: nejde len o spor o osady alebo vojnu. Ide o test toho, či medzinárodné právo zostane univerzálnym princípom alebo sa jeho sila bude odvíjať od geopolitiky.
Publikacie