Donald Trump sa vo svojom vystúpení na Valnom zhromaždení OSN opäť prezentoval ako politik, ktorý sa nebojí ísť proti prúdu. Jeho reč bola ostrá, provokatívna a kritická voči viacerým základným pilierom súčasného medzinárodného poriadku – od klimatickej politiky cez migráciu až po samotnú OSN. Hoci by sa mohlo zdať, že ide len o predvolebné gesto, Trumpova rétorika zasahuje do širšieho geopolitického kontextu a nastoľuje otázku, ako sa mení svet po roku 2020.

Klimatická politika: „najväčší podvod sveta“

Trump otvorene spochybnil klimatickú zmenu, keď ju označil za „najväčší podvod v dejinách“. Uhlíkovú stopu považuje za „výmysel ľudí so zlými úmyslami“ a európske klimatické stratégie podľa neho vedú k hospodárskej samovražde. Európska únia investuje miliardy do zelenej transformácie, zatiaľ čo Trump vyzdvihuje návrat k fosílnym palivám. Tento spor nie je nový – podobné napätie medzi USA a Európou bolo citeľné už počas ropnej krízy v 70. rokoch. Dnes sa konflikt vracia v inej podobe: medzi „zelenou Európou“ a „fosílnou Amerikou“. Trump pritom osobitne kritizoval Slovensko a ďalšie európske krajiny, ktoré stále nakupujú ruské energie. Podľa neho tieto nákupy financujú vojnu a ohrozujú energetickú bezpečnosť kontinentu. „Musia okamžite prestať s nákupmi v Rusku. Inak tu plytváme časom,“ varoval. Tento priamy odkaz zdôrazňuje, že pre Trumpa sú energetická politika a geopolitická bezpečnosť neoddeliteľne prepojené.

OSN: od nádeje k nástroju veľmocí

Trump zaútočil aj na OSN, ktorú obvinil z podpory masovej migrácie, z neefektívnosti a z vytvárania nových problémov namiesto riešenia existujúcich. Jeho kritika zapadá do dlhodobého trendu: OSN bola po druhej svetovej vojne založená ako garant mieru a bezpečnosti, no už počas studenej vojny sa ukázalo, že Bezpečnostná rada je paralyzovaná právom veta veľmocí. Dnes čelí OSN aj kríze dôvery. Kritici tvrdia, že je v područí Washingtonu a vojensko-priemyselného komplexu, ktorý ovplyvňuje rozhodovanie organizácie. Trump rád zdôrazňuje, že tam, kde OSN zlyhalo, on dokázal dosiahnuť výsledky – a implicitne naznačuje, že práve za takéto snahy by si zaslúžil Nobelovu cenu mieru. V jednom z komentárov a následných vystúpení dokonca otvorene vyjadril svoj zámer usilovať sa o Nobelovu cenu, poukazujúc na to, že jeho predchodca Barack Obama ju získal za „mierové zásluhy“, zatiaľ čo on zatiaľ nie. Tento moment odhalil jeho osobnú ambíciu – byť uznaný ako globálny mierotvorca – a zároveň poskytol pohľad na jeho rétoriku v OSN: prezentuje sa ako líder, ktorý odhaľuje slabiny starého systému a tvrdí, že jeho aktivity sú konkrétnym prínosom pre svetový mier.

Palestína: test jednoty Európy

Uznávanie Palestíny viacerými štátmi je geopolitickým zemetrasením:

• EÚ sa môže ocitnúť v rozkole, podobne ako pri vojne v Iraku v roku 2003. Časť krajín bude tlačiť na podporu Palestíny, iné ostanú verné Izraelu a USA.
• Geopoliticky môže tento krok oslabiť väzby s Izraelom, ale zároveň posilniť vzťahy s arabským svetom.
• Slovensko bude musieť starostlivo zvážiť svoju pozíciu – medzi európskym konsenzom a transatlantickými vzťahmi.

BRICS: nový pól moci

Do tohto zložitého prostredia vstupuje aj faktor, ktorý môže zásadne zmeniť medzinárodné usporiadanie – rozširujúce sa zoskupenie BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína, Juhoafrická republika). V roku 2024 k nim pristúpili aj ďalšie štáty ako Saudská Arábia, Irán, Etiópia, Egypt či Spojené arabské emiráty a o členstvo sa uchádzajú ďalšie krajiny z Latinskej Ameriky, Afriky a Ázie.Úloha BRICS:

• Ekonomický rozmer: rozšírený BRICS dnes pokrýva väčšinu svetovej populácie a významnú časť globálneho HDP, vytvára alternatívu voči západným inštitúciám ako MMF či Svetová banka.
• Politický rozmer: BRICS sa stáva platformou pre štáty, ktoré sa cítia marginalizované OSN a odmietajú dominanciu USA.
• Bezpečnostný rozmer: čoraz častejšie sa hovorí o koordinácii v oblasti obrany, energetiky a technológií – čo môže vytvoriť protiváhu NATO aj G7.

Pre OSN je posilňovanie BRICS vážnou výzvou: ak OSN bude vnímané ako „nástroj Západu“, mnohé krajiny budú svoje záujmy presadzovať práve cez BRICS. To môže viesť k oslabeniu legitimity OSN a k fragmentácii globálneho systému – namiesto jednej „univerzálnej“ organizácie vzniknú paralelné štruktúry s vlastnými pravidlami.

Trump varuje Európu a Slovensko: „Idete do pekla“

Na Valnom zhromaždení OSN vystúpil Trump s ostro kritickým prejavom aj na adresu Európy. Podľa neho je kontinent ohrozovaný nekontrolovanou migráciou, ktorú OSN údajne podporuje financovaním humanitárnej pomoci. „Vaše krajiny idú do pekla,“ odkázal delegátom. Trump kritizoval politickú korektnosť v Európe a varoval, že kontinent je „ničený energiou a migráciou“. Slovensko a ďalšie krajiny čelia kombinovaným výzvam: energetická závislosť od Ruska, migračný tlak a klimatická politika. Analytici upozorňujú, že realita energetických a klimatických problémov je oveľa komplexnejšia, než akoby naznačoval bývalý prezident.

Svet na rázcestí

Trumpovo vystúpenie odhalilo, že svet už nefunguje podľa pravidiel z čias po studenej vojne:

1. Klimatická politika je zdrojom sporu medzi ekonomikou a ekológiou.
2. OSN čelí strate autority a rastúcej konkurencii.
3. Palestínska otázka testuje jednotu Európy.
4. BRICS sa profiluje ako alternatívny pól moci a výzva pre západné inštitúcie.

Slovensko bude musieť v tejto novej realite lavírovať – medzi jednotou EÚ, lojálnosťou k transatlantickým partnerom a tlakom novej globálnej architektúry, kde BRICS a rozvojový svet zohrávajú čoraz väčšiu úlohu. Trump sa snaží vystupovať ako líder, ktorý odhaľuje slabiny starého systému a presadzuje národnú suverenitu, pričom paradoxne ambícia získať Nobelovu cenu mieru zapadá do čias, keď sa svet ocitá na prahu nového geopolitického zápasu o pravidlá.

Čo to znamená pre OSN a medzinárodné organizácie

• Stúpajúca legitimita BRICS: Krajiny tradične na okraji Západom dominovaných štruktúr získavajú väčší podiel na globálnom HDP a populácii a hlasnejšie požadujú reformu OSN, MMF a Svetovej banky.
• Rozklad centrálnej autority OSN: OSN môže byť miestom konkurenčných lobingov a blokov, čo zníži jej schopnosť konať rýchlo a jednotne.
• Alternatívne inštitúcie: BRICS rozvíja platby mimo dolára a eura, infraštruktúrne a obchodné projekty medzi členmi, čo môže viesť k paralelným sieťam oslabujúcim monopol veľmocí.
• Vplyv na globálne rozhodovanie: Väčšie zastúpenie štátov znamená, že rezolúcie OSN a iniciatívy sú viac predmetom vyjednávania medzi blokmi.

Odporúčania pre Slovensko v multipolárnom svete

• Diverzifikovať zahraničnú politiku: budovať väzby aj s BRICS+.
• Energetická bezpečnosť: hľadať alternatívne dodávky ropy, plynu a ďalších surovín.
• Podpora neutrality pri konfliktoch: snažiť sa o dialóg, nie prehlbovanie rozdelenia.
• Investície do vzdelania a diplomacie: posilniť odborné kapacity v medzinárodných vzťahoch a bezpečnostnej politike.
• Pripravenosť na ekonomické preskupenia: reagovať na možné odklony od dolárového systému a zmeny globálnych trhov.

Slovensko medzi Východom a Západom

Budúcnosť Slovenska závisí od schopnosti byť flexibilné a využiť svoju polohu v srdci Európy. Čoraz viac pôjde o rovnováhu: nestratiť dôveryhodnosť v rámci EÚ a NATO, ale zároveň otvárať nové dvere smerom k BRICS a rozvojovým krajinám. Ak to dokáže, môže sa stať mostom medzi blokmi, nie iba perifériou, ktorá slepo nasleduje rozhodnutia iných.

Trump, OSN a geopolitika: časová os a kľúčové momenty

Kľúčové trendy a reakcie

1. Klimatická politika – Trump systematicky spochybňuje globálne záväzky EÚ a OSN, čo vyvoláva ostrú diskusiu o uhlíkovej politike a energetickej bezpečnosti.
2. Migrácia – Trump zdôrazňuje „nekontrolovanú migráciu“ ako hrozbu pre Európu, odporúča konkrétne opatrenia namiesto „prázdnych slov“.
3. Energetická závislosť – Slovensko a Maďarsko sú varované pred nákupmi ruskej ropy, čo reflektuje geopolitickú citlivosť strednej Európy.
4. BRICS vs. OSN – Posilňovanie BRICS predstavuje konkurenciu k tradičným západným štruktúram a oslabuje centralitu OSN.
5. Nobelova cena mieru a osobná rétorika – Trump sa profiluje ako globálny líder, ktorý „odhaľuje slabiny starého systému“ a presadzuje národnú suverenitu.

Vizualizácia: multipolárny svet podľa Trumpa

Západ: EÚ, NATO, USA

   │

   │ Konkurencia

   ▼

BRICS+: Čína, India, Rusko, Brazília, JAR, Saudská Arábia, Irán, Egypt, Etiópia, SAE

   │

   │ Alternatívne ekonomické a politické bloky

   ▼

OSN: kríza autority, lobing a fragmentácia

Spracovala:

Ing., Mgr. Iveta Kopasová

zakladateľka a hlavná analytička

INSTITUTE FOR FUTURE ECONOMICS & STRATEGY (IFES), s.r.o.

Medzinárodné partnerstvá | Strategický a geoekonomický advisory model

Tel.: 094 822 33 97  |  E-mail: info@ifes.sk  |  Web: https://ifes.sk